Z uvedeného rebríčka vyplýva, že inovačná výkonnosť EÚ od roku 2015 vzrástla približne o 10 %. V porovnaní s rokom 2021 sa inovačná výkonnosť zlepšila v 19 členských štátoch a v ôsmich sa znížila. V porovnaní s priemerom EÚ majú globálni konkurenti ako Austrália, Kanada, Kórejská republika a Spojené štáty aj naďalej výkonnostnú výhodu. Napriek tomu EÚ prekonala svoj výkonnostný rozdiel v porovnaní s týmito krajinami a od roku 2021 prekonala Japonsko.
Eurokomisárka pre inovácie Marija Gabrielová v tejto súvislosti uviedla, že cez program Horizont Európa Únia podporuje špičkových výskumníkov a inovátorov pri presadzovaní systémových zmien potrebných na zabezpečenie zelenej, zdravej a odolnej Európy.
"Európska hodnotiaca tabuľka inovácií dokazuje dôležitosť vytvorenia celoeurópskeho inovačného ekosystému. Nedávno prijatá Nová európska inovačná agenda postaví Európu do čela novej vlny technologických inovácií a zabezpečí, aby sa inovácie dostali do všetkých regiónov Európy vrátane vidieckych oblastí," odkázala komisárka.
EÚ sa netají, že chce byť technologickým a komerčným lídrom v strategických oblastiach, ako je vesmír, obrana, zelený vodík, batérie, nové kvantové čipy a vysokovýkonná výpočtová technika, čo sa má pretaviť aj do tvorby kvalitných pracovných miest v Európe.
Na základe výsledkov sa členské štáty EÚ rozdeľujú do štyroch výkonnostných skupín - inovační lídri (výkon nad 125 % priemeru EÚ), silní inovátori (100 % až 125 %), mierni inovátori (70 % až 100 %) a noví inovátori (pod 70 %).
