Z víťaza archivár
„Mnohí, premnohí slovenskí atléti štartovali v dôsledku tamojších národnostných pomerov pod maďarskou či uhorskou vlajkou.“ spomínal český diskár František Janda - Suk, ktorý mal striebro z druhej olypmiády v Paríži v roku 1900. „Spomínam si na niektorých z nich, s ktorými som sa zhováral po česko-slovensky! Jedným z najpríjemnejších bol olympionik Sokol, s ktorým som sa stretával najčastejšie. Hovoril krásnou, ľubozvučnou slovenčinou.“
Po návrate z Atén sa Alojz Sokol vzdal aktívnej kariéry. Bol pri zrode Uhorského atletického zväzu v roku 1897 a zároveň členom Uhorského olympijského výboru. Priženil sa do rodiny zámožného statkára grófa Berchtolda a sobášom sa dostal k majetkom a kaštieľu v dedine Bernecebaráti. Čas však venoval aj spravovaniu hlavného archívu Hontianskej župy v Šahách. V Honte nezištne podporoval nielen šport, ale i kultúru a celkovo spoločenský život.
Alojz Sokol zomrel pred 90 rokmi, 9. septembra 1932. Na kaštieli je dnes pamätná tabuľa, v dedine ho pripomína aj pomník a v rodnom Hronci pamätná tabuľa na budove obecného úradu. Pri príležitosti 100. výročia aténskej olympiády vydala Slovenská pošta známku, ktorá dokumentuje Sokolov športový úspech. V decembri 2013 uviedli Alojza Sokola do Siene slávy slovenskej atletiky.
