Zároveň sa už aj vo vyšších polohách v najväčšom slovenskom národnom parku objavujú druhy zvierat teplomilnejšieho charakteru.
"Na Slovensku sme napríklad zaznamenali výskyt dirofilariózy u psov, od roku 2005, keď bol výskum tohto parazita začatý, sa ochorenie rozšírilo z južných oblastí severnejšie a zaznamenali sa prvé autochtónne prípady aj u ľudí. Vytvorenie ohnísk, v ktorých parazit cirkuluje, a čoraz vyhovujúcejšie environmentálne podmienky vhodné na jeho reprodukciu, sú predpokladom pre jeho ďalšie šírenie aj do chladnejších oblastí," objasnila Chovancová.
Prekvapivé boli podľa nej výsledky monitorovania výskytu parazita u mäsožravcov v TANAP-e. "Dirofilariózu sme detegovali u 14 percent líšok a bola nakazená aj jedna kuna. Zásadný je aj poznatok, že sa v dôsledku otepľovania rýchlo šíri smerom na sever, kde môže cirkulovať vo voľne žijúcich mäsožravcoch, ako medveď, vlk či rys. Tie takto predstavujú potenciálny rezervoár a zdroj nákazy aj pre človeka," upozornila Chovancová.
Ďalším parazitom, ktorý sa na Slovensku rozšíril v dôsledku klimatických zmien, je tzv. francúzsky červ, prvýkrát ho zaznamenali v roku 2018 u vlka dravého z Dolného Smokovca. Ochranári predpokladajú, že so zmenou klimatických podmienok sa zlepšujú jeho životné podmienky aj u nás.
