Keď si sa vrátil z Anglicka, hudba ťa zrejme nedokázala plnohodnotne uživiť. Čomu si sa venoval?
Mojím posledným zdrojom príjmov, kým som začal robiť hudbu, bola práca barbera. Dodnes na toto obdobie rád spomínam. Nebudem klamať, podporovali ma i rodičia a aj dnes starostlivo pozerám, kam poputujú moje výdavky. Veľa času trávim na cestách, takže stále bývam s mamou v rodinnom dome.
V mojom prípade nemá zatiaľ zmysel zaobstarať si vlastné bývanie, keď som, povedzme, týždeň doma a tri týždne na cestách. Peniaze smerujem takmer výlučne do kariéry, je to pre mňa najzmysluplnejšia investícia, pretože hudbu nevnímam iba ako koníček, ale aj osobnostný sen a životný štýl.
Na Slovensko si sa vrátil v čase covidu, mal si krátko po dvadsiatke. Podľa čoho si sa pracovne riadil a rozhodoval v takom mladom veku?
Vždy som mal okolo seba ľudí, ktorých som mohol bez preháňania vnímať ako svoj vzor. Dobre som si všímal vzorce správania, ktoré sa mi páčia, i tie, ktorým som sa chcel vyvarovať. Aj dnes sa obklopujem ľuďmi, ktorých správanie je férové, prirodzené, čisté, inšpiratívne. V tom čase som mal i svojho pseudomanažéra, ten mi taktiež interpretoval na veci vlastný názor a dôležitú optiku mi nastavovalo vydavateľstvo Universal Music, s ktorým som spolupracoval. Nemalé poznatky som si odniesol aj zo školy, najmä čo sa marketingu a starostlivosti o sociálne médiá týka.
