Radek Brzobohatý († 79) bol od vás o dvadsať rokov starší, teraz máte partnera mladšieho o tridsať rokov. Čo vám ako žene dal mladší, a čo starší partner?
Po prvé nejdem porovnávať neporovnateľné. Nie je to otázka veku. Dnes nie je o dvadsať rokov starší muž nič výnimočné. Vtedy to bolo fakt šokujúce, ale mne to tak nepripadalo. Každý si to musí skúsiť, aby mohol odsudzovať alebo chváliť. A takisto to platí v opačnom garde. Ja som nerobila kasting na partnera. Proste, stalo sa a vek neriešim. Tak ako som ho neriešila pri Radkovi, tak ho neriešim ani teraz.
V septembri uplynie desať rokov od smrti Radka Brzobohatého. Zahojil čas rany?
To sa len vraví, ale nie je to pravda. Čas vám len pomôže vyrovnať sa s tým. Viem, že nie som prvá ani posledná, ktorá to zažila, ale len ten, kto to zažil, vie, aké to je. Táto skúsenosť je neprenosná. Keď v sekunde stratíte niekoho, to je strašné. Viem, že smrť je súčasťou bytia, všetci tam raz musíme, ale je to smutné. Zas, na druhej strane som vďačná, že sa Radek netrápil a bol v plnej sile. Pánboh ho mal rád, bolo to rýchle, odišiel ako podťatý topoľ. Nie je dňa, keď by som naňho nemyslela.
Možno nebesá vyslyšali jeho bonmot, že staroba je len pre statočných. Súhlasíte s ním?
Nie, ale vždy si naňho spomeniem. Keď bol po operácii bedrového kĺbu, tak chodil naštvaný, lebo on bol chlap a nezniesol, aby ho niekto videl s barlou. Radšej nikam nešiel. Vtedy vravel: „Prdlajs je to pro statečné, asi nejsem statečný!“ Pritom bol na svoj vek vo výbornej forme, ako mysľou, tak aj telom... Priznám sa, že jeho vek bol pre mňa úplne absurdným číslom a nechcelo sa mi veriť, že bude mať osemdesiat. Takže podľa mňa to bol z jeho strany len taký fórik, aby som ho chválila. Naďalej sa riadil tým, že staroba je pre statočných, ale on naozaj bol statočný.
Čo bolo vo vašom živote dôležité? Čo by ste s terajšími skúsenosťami poradili mladším?
Netreba nikomu radiť. Pamätám si, ako mi mama hovorila: Počkaj, keď budeš mať svoje deti! Tisíckrát som sa jej ospravedlnila, lebo človek na tieto veci musí prísť sám. Životná skúsenosť je neprenosná. Môžete hovoriť horom-dolom, to neplatí. Pre mňa však bola vždy dôležitá rodina. Povýšila som súkromie nad svoju prácu. Aj v prvom manželstve, keď som sa vydala do Spojených arabských emirátov. Manžel Gassan a dcérka Rola boli pre mňa dôležití. Neskôr s Radkom to bolo to isté. Začala som hrať a nakrúcať až neskôr. Chcela som partnerovi zabezpečiť rodinné zázemie. Neznamená to, že som nejaká domáca puťka, ale všetko sa dá skĺbiť. Ani nie som zástanca prehnanej emancipácie. Je to tak dané, že žena má byť tá, ktorá vytvára teplo domova.
