„Zovšeobecnenie, publikované generálnou prokuratúrou, bez toho, aby sme poznali celú analýzu, je z tohto pohľadu nezrozumiteľné. Rovnako, ako sú v ňom popísané dôvody, prečo nepodať žalobu, si viem predstaviť aj dôvody, prečo danú žalobu podať. Preto je osobitne kľúčové, aby analýza zo strany generálnej prokuratúry bola riadne zverejnená a mohla byť k nej aj príslušná diskusia," dodala Kolíková.
Generálna prokuratúra analyzovala podmienky vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR z apríla 2019, ktorým bola zamietnutá žaloba generálneho prokurátora na rozpustenie tejto politickej strany. Uvádza sa to v stanovisku prokuratúry, ktoré poskytol hovorca Dalibor Skladan.
Podľa neho prokuratúra zohľadnila, že citovaný rozsudok NS SR predstavuje prekážku „res iudicata", a preto je možné prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po jeho právoplatnosti. Na prípadné podozrenia z protiprávneho konania konkrétnych osôb spájaných s predmetnou stranou, o ktorých doposiaľ právoplatne nerozhodli príslušné orgány, nebolo podľa GP SR možné prihliadať a pre prípadné podanie žaloby na rozpustenie politickej strany sú ako dôkazy nepoužiteľné.