Neveľká obec v Humenskom okrese sa zahalila do čierneho. Žijú tu dodnes aj jeho blízki príbuzní. Synovec Ľudovít Behun (71) sa na svojho slávneho strýka aj podobá...
Hoci rodný dom kardinála už neexistuje, všetci v obci na svojho kardinála spomínajú len v dobrom. „Vedeli sme, že to raz príde, ale zarmútilo nás to. Skon môjho strýka súvisí s jeho nešťastným pošmyknutím v kúpeľni, keď si mal zlomiť až niekoľko stavcov. Hoci sa z nemocnice vrátil domov do Vatikánu, zakrátko odišiel do večnosti. Naposledy som s ním hovoril telefonicky ešte na jar, ale videli sme sa skoro každý rok, keď zavítal do Udavského. Vlani bol len v Bardejove a stretli sme sa potom v Humennom. Vždy z neho sršal pokoj a rozvaha,“ spomína na svojho strýka dnes už dôchodca Ľudovít. Jeho mama Margita bola sestrou už nebohého kardinála.
„Keď v bývalom režime prišiel do Udavského, motali sa tu samí eštebáci. No viem aj to, že im odpustil. Spomínam si na príhodu z roku 1955, keď prepašoval zo zahraničia pomaranče. Mama učila v neďalekom Hažíne, pričom ovocie som doniesol sestre. Tá však nevedela, ako citrusy ošúpať. Šťava jej tak tiekla po tvári, že sme sa len rehotali a rehotali,“ usmeje sa Behun.
