To je nielen častý úkaz v talianskom Neapole, ale podľa slovenských spracovávateľov odpadu to môže byť zanedlho aj obrázok celého Slovenska. Firmy totiž tvrdia, že sa nestíhajú pripraviť na zmeny pri nakladaní s odpadom, na ktoré majú podľa zákona nabehnúť od 1. 1. 2023. Podľa kritikov zo strany ekológov sa pritom mohli pripravovať už dávno. Obe strany sporu sa však vzácne zhodnú na hlavnom vinníkovi súčasného stavu. Kto ním je?
V zákopovej vojne v súvislosti so zmenami v odpadovom hospodárstve, ktorých úlohou je minimalizovať produkciu život ohrozujúceho metánu pri skládkovaní, stoja proti sebe na jednej strane ekológovia a ministerstvo životného prostredia, na druhej spracovatelia odpadu spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úniou miest Slovenska (ÚMS). Kritici vládneho nariadenia tvrdia, že nabehnúť na požadované zmeny od začiatku budúceho roku je pre nich takmer nemožné.
„Problém, ktorý s tým máme, je časový. Povoľovacie procesy, ako sú proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), stavebné konanie a ďalšie procesy, ktorých trvanie firmy nevedia ovplyvniť, sú veľmi zdĺhavé. Väčšina firiem už má podané projekty na ministerstve životného prostredia, ale nie je ani v jednej tretine schvaľovacích procesov,“ hovorí pre Nový Čas prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec. Podľa neho by mohol u nás nastať dokonca podobný scenár ako v talianskom Neapole, ktorý je zahltený tonami odpadu a v meste vzniká riziko rôznych nákaz.
