Psychologička Angela Karanja tvrdí, že správanie, hodnoty, presvedčenia a postoje sú ľahko prenášané pozorovaním, počúvaním a napodobňovaním druhých. Deti pritom nemajú veľkú mentálnu obratnosť alebo schopnosť spochybňovať, či to, čo sa im predkladá, je to dobré alebo zlé.
Preto sa rodičia dieťaťa stávajú vzorovým modelom toho, aké dieťa pravdepodobne bude. Až po dosiahnutí siedmich rokov sa deti začínajú učiť, ako myslieť samostatne.
Deti však pokračujú podľa vzoru svojich rodičov, pretože nepoznajú žiadny rozdiel. Mladí ľudia sú však naďalej citliví na svoje prostredie, najmä na to domáce. Psychologička prezradila najdôležitejšie veci, o ktorých by ste sa nikdy nemali so svojimi deťmi rozprávať.
1. Negatívne reči o partnerovi, expartnerovi alebo členoch rodiny
Mnoho rodičov nadáva na druhého rodiča svojho dieťaťa. Podľa psychologičky by rodičia mali pochopiť, že dieťa je zmes oboch rodičov. To znamená, že keď poviete niečo negatívne o druhom rodičovi, dieťa sa tak vidí, pretože je súčasťou vás dvoch. To platí aj s negatívnymi slovami o rodinných príslušníkoch.To môže vnútorne rozvrátiť dieťa, pretože časť z nich alebo ich rodiny je nenávidená.
2. Obavy z dospeláckej zodpovednosti
Nikdy by ste nemali hovoriť o peniazoch a starostiach s chorobami, radí psychologička. Keď sa rodičia boja a hovoria o starostiach s peniazmi, prenášajú tieto obavy na deti. Podľa jej slov je to zaťažujúce. Sú to starosti a povinnosti dospelých, ktoré deti nemajú moc zmeniť.
