Pritom už tak trochu dlhoročným špecifikom Stanislava Štepku je skutočnosť, že vôbec nepoužíva mobilný telefón. „Otec využíva elektronickú poštu, kde aj veľmi rýchlo odpovedá. Navyše, stále má doma pevnú linku. Nemá rád, keď mu niekto zavolá v čase, keď náhodou spí. Potom sa vždy čuduje, odkiaľ majú jeho telefónne číslo, keďže on ho nikomu nedával.“
Tvrdohlavý
Obaja Štepkovci, otec aj syn, sa už niekoľkokrát stretli aj v rámci umeleckej spolupráce. V roku 2011 Juraj nakrútil dokument ...a já, Katarína Kolníková, ktorým vzdal hold legende Radošinského naivného divadla, obľúbenej herečke a rodáčke z Radošiny. V roku 2022 prišli Štepkovci s filmovou inscenovanou korešpondenciou Pošta pani Kolníkovej. Aj preto nás zaujímalo, ako vidí spoluprácu s otcom jeho najbližší človek a spolupracovník.
„Je veľmi tvrdohlavý,“ smeje sa syn Juraj. „Keď raz otec niečo napíše, má pocit, že je to úplne najlepšie a netreba meniť ani čiarku. Potom treba ísť na neho veľmi opatrne a psychologicky. Skúšať a predložiť mu aj iný názor, ako by to bolo ešte lepšie. On si ho potom v istej chvíli osvojí, už to je jeho nápad, a to sa mu páči.“
Narodeniny
V týchto letných dňoch oslavuje zakladateľ a šéf Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka svoje 78. narodeniny. Podľa slov syna Juraja je jubilant vždy rád, keď si na neho gratulanti spomenú. „Otec si zväčša nepamätá, kedy má kto narodeniny. Ale vždy sa veľmi poteší, keď si niekto spomenie na tie jeho. Vždy teda čaká, či si spomenú, a keď áno, tak je milo potešený,“ vysvetľuje Štepkov syn.
A čo robí jeho otcovi najväčšiu radosť? „Veľmi rád sníva a cestuje. Avšak cestuje rád len od stola. Je to človek, ktorý si dokáže svoj svet vysnívať a preniesť ho na papier. Dokáže byť šťastný vo svojej pracovni, medzi svojimi kamarátmi a knižkami. Nepotrebuje na to objavovať veľký svet, precestovať ho a spoznávať ľudí. Otec dokáže byť šťastný v jednej miestnosti s písacím strojom na stole a s dobrou knižkou.“
