Aký ste mali pôrod?
Mala som veľmi pekný pôrod, aj keď som sa, samozrejme, bála, tak ako asi každá prvorodička. Nakoniec to bolo celé super aj vďaka úžasnej pani doktorke a môjmu partnerovi. Hneď po pôrode som povedala, že by som pokojne išla rodiť aj na druhý deň. (smiech) Nebolo to úplne bez bolesti, ale keď sa na to pozriem spätne, tak to bol veľký zážitok. Myslím si, že patrím k tým šťastným ženám, ktoré môžu povedať, že mali naozaj veľmi pekný pôrod. Spomínam naň v dobrom, a nie tak, že už nikdy v živote by som to nechcela zažiť. Po tých všetkých problémoch, čo som mala, som sa veľmi tešila na to, keď ju uvidím, a nevedela som sa toho okamihu dočkať. Možno aj to mi spôsobilo až taký euforický pocit z pôrodu.
Partner to vnímal rovnako? Predsa len, muži bývajú často pri pôrode vystrašení...
Myslím si, že to niesol statočne. Tiež to bola preňho prvá skúsenosť a veľký zážitok. Veľmi ma podržal a bol mi veľkou oporou. Celé tehotenstvo sme boli stále spolu a vo väčšej miere som naňho bola odkázaná, keďže sa musel o mňa aj o domácnosť postarať sám. Keď je človek zdravý, nerieši, čo všetko musí vybaviť... Takže rovnako ako toto všetko, zvládol aj pôrod super.
Čo vás na tehotenstve alebo materstve najviac prekvapilo?
Na tehotenstve asi nič, keďže som mala knihu aj aplikáciu a vedela som, čo ma asi čaká. Mala som aj skvelého gynekológa, s ktorým som to celé riešila, takže si myslím, že som bola celkom pripravená. Čo sa týka materstva a dní po pôrode, tak ma veľmi prekvapilo dojčenie. Myslela som si, že je to najprirodzenejšia vec na svete. Keď som o tom začala rozprávať v mojom okolí, tak som zistila, že to tak vôbec nie je a takmer každá kamoška riešila tiež nejaké s tým súvisiace problémy. Vôbec to nie je také ľahké, ako si človek myslí. Nikto ma nepripravil na to, že dojčenie bude taká veda.
Po čase to už bolo v poriadku?
Áno, len najhoršia bola moja psychika. Maminka sa stále bojí, či má dieťa dosť mliečka, či nie je hladné... Treba mať doma podporu, čo ja vo svojom priateľovi mám, tak sme to spolu zvládli a nakoniec sa to stabilizovalo. Najviac som teda neplakala pre problémy v tehotenstve, ale dojčenie. Bolo to pre mňa vtedy ťažké.
