Šťastie a lásku ste našli až v treťom manželstve po boku Nemca Toniho Pulma. Okrem dcéry Janky máte syna Haralda (35) a dcérku Sophie (20). Cítite sa po životných peripetiách konečne šťastná?
Môj manžel Toni bol šéfom jednej japonskej automobilky v Nemecku, ale už dlhšiu dobu si užíva penzijný vek, nezávislosť od firmy a slobodu. Počas leta sme si pripomenuli 22. výročie svadby. Ale život nie je „peříčko“, ako sa hovorí. Nepoznám vo svojom okolí nikoho, kto by nemal trvalé alebo prechodné nepredvídané ťažkosti v zamestnaní, v rodinnom alebo priateľskom kruhu, nešťastné manželstvo alebo skrachovaný vzťah. Ani ja nepatrím k výnimkám. Pokiaľ nám s manželom, ale i deťom a vnúčatám slúži zdravie a nič neohrozuje náš život, tak sú to všetko banality. Problémy riešime spoločne a malicherné starosti hádžem za seba.
Do Nemecka ste odišli v čase socializmu. Ako často sa vraciate do Česka a na Slovensko? Aké pocity sa vás zmocňujú počas návštev vašej krajiny viac ako tridsať rokov po revolúcii? Čo sa podľa vás doma zmenilo?
Ako kedy. Raz sa vraciam služobne, inokedy súkromne. Kým ešte žila nebohá mama, snažila som sa ju pravidelne navštevovať. Takže dva až trikrát do roka som bola na Slovensku určite. V 90. rokoch som žila sedem prekrásnych rokov v Česku a rada sa tam vraciam. Už od čias Arabely milujem stovežatú Prahu. Očarujúce Staré Mesto so židovským cintorínom a komunitou, barokovú architektúru, gotické kostolíky, luxusnú Parížsku ulicu, stredoveké astronomické hodiny Orloj či Karlov most v skorých ranných hodinách. Bratislavu už tak veľmi nepoznám. Odkedy sa moja rodina presťahovala na južné Slovensko, Bratislavu obchádzam autom cez susedné Maďarsko. Dodnes nebola žiadna úradujúca vláda schopná vybudovať jednu diaľnicu ako spojku medzi Bratislavou, Komárnom a Budapešťou. A cesty na juh sú katastrofálne. Viditeľný je veľký architektonický rozmach, novodobé stavby polyfunkčných budov, obchodných centier… Skritizujem Hlavnú stanicu, ktorá vonkoncom nereprezentuje naše hlavné mesto. Za tých 35 rokov, čo žijem v zahraničí, sa Bratislava natoľko rozrástla, že mi je odrazu cudzia.
