Ale asi vám trvalo, kým ste začali zaujímať tento postoj, nie?
Všetko trvalo. To si musí človek vybudovať, takýto nadhľad alebo ako by som to nazval. Všetko si musí človek vypestovať, aj obyčajnú radosť zo života. Môžem byť navonok nahnevaný, ale vnútri nie som a teším sa z každého nového dňa.
Aký je Pavol Hammel v bežnom živote, v domácnosti?
Taký klasický. Pomáha, ak je to potrebné, naloží aj práčku, ak treba vynesiem smeti, prežehlím si košeľu… Sú to veci, ktoré nepovažujem za nejaké mimoriadne, keď naložím špinavý riad do umývačky a potom ho aj vyložím. Myslím, že je prirodzené, ak muži doma pomáhajú. Ale áno, zažil som aj také, že som bol s kamarátmi na lodi a jeden sa sťažoval: „Joj, žena mi zle zbalila veci.“ Pozeral som na neho a vravím mu: „Veď sa zbaľ ty.“ Ja určite viem najlepšie, čo potrebujem.
Okrem toho ste ešte aj maliar…
Sezónny, ja maľujem iba v zime. Súvisí to s miestom, v ktorom maľujem, totiž v kotolni, kde sa dá byť iba vtedy, keď sa kúri. Ale maľovanie mám rád, myslím, že mi to aj celkom ide - podľa odozvy od kurátorov výstav, návštevníkov. A veľmi ma to baví, je to pre mňa príjemný svet, v ktorom oddychujem a teším sa zo života.
