Aký ste dedo?
Myslím, že snaživý a vcelku obetavý. Keď mi napríklad zavolajú, že nestíhajú z práce, tak skočím do škôlky a odveziem domov, postrážim, vyplním čas. Ak sa dá, som ochotný cestovať aj za vnučkou do Prahy len preto, aby som bol súčasťou jej besiedky, pokojne aj na otočku. Som dedo, ktorý je ideálny na výpomocné práce a zdieľanie radosti z vnúčat.
Patríte k tým, ktorí aj vychovávajú, alebo ste iba pre radosť?
Som najmä pre radosť, myslím si, že na to dedo je, aby robil okolo všetkého žarty. Vždy sa ich pýtam, čo by veľmi nutne a súrne potrebovali, najmä na benzínových pumpách, v obchodoch a iných predajných stánkoch. Náš vzťah odzrkadľuje možno aj to, že ma volajú Pali, a nie dedko. Veď sme skoro rovnako starí. (smiech)
Na svoje dcéry ste boli prísny?
Treba sa ich opýtať, ale myslím, že tiež som bol skôr ten zľahčujúci element. Aká prísnosť - učili sa dobre, poslúchali, sú to dievčatká, takže s nimi sa skôr dalo dohodnúť. Dodnes máme pohodový vzťah.
Napadlo vám niekedy, že by ste nahrali spoločnú pieseň s niektorou z dcér alebo vnúčat?
Nie, toto mi nikdy nenapadlo a nemám to v pláne.
Ako sa udržiavate vo forme?
Veľmi zdravý životný štýl nevediem, ale veľmi rád hrám tenis a verím, že keď ho hrám pravidelne, tak sa na mňa niečo z toho zdravého životného štýlu nalepí. Tenis je mojou vášňou, keď mi napríklad v pondelok a vo štvrtok niekto povie hoci aj, že poď spievať, tak nejdem, odmietnem to. „Prečo nejdeš,“ pýtajú sa ma, „veď zarobíš.“ To ma nezaujíma, ja dnes hrám tenis.
