Niekedy sa stretávame s názormi, že dnešná hudba nie je ono, že kedysi sa tvorila lepšia…
Ja sa tak na to nepozerám. Nechcem žiť v minulosti, žijem v súčasnosti. My sme to vtedy robili tak a verím, že sme položili kvalitné základy československej rockovej hudby. Vlastne čas už ukázal, že to bola dobrá hudba. Dnes je hudba úplne inde, a nielen to. Trochu ma mrzí, že v mnohých prípadoch je tvorba iba účelovo vykalkulovaná. My sme mali aspoň nejaké hudobné vzdelanie a teraz si niektorí hudobníci nevedia ani podľa uší naladiť gitaru. Dnes si v kuchyni pri syntezátore a počítači dokáže nahrať hocikto hocičo. Ale je to prirodzený priebeh, môže ma to niekedy štvať, že je to „zbytočná“ hudba, ale je to prirodzený vývoj, ktorý je súčasťou dnešnej technologickej doby.
A má dnešná slovenská hudba z vášho pohľadu nejaký problém?
Spevákov je veľa a dobrých. To vidno aj na rozličných speváckych súťažiach. Zaspievajú všetko, majú napočúvané množstvo piesní a skladieb, ktoré obdivujú a prezentujú cez ne smer, ktorým by chceli ísť. Nevedia sa však asi obkolesiť partnermi - textármi, producentmi, skladateľmi - s ktorými by niečo na podobnej úrovni vytvorili. Načo to počúvajú, keď sa ani zďaleka nepribližujú tomu, čo by asi radi robili?
Pozerala som si zoznam koncertov, ktoré vás čakajú, a je toho naozaj požehnane…
Áno, je to tak, teším sa tomu. Veď sme dlho nehrali a asi doháňame covidový výpadok. Čakajú ma veľmi príjemné koncerty na slovenských hradoch - aj to tak voláme, že Hammel na hrad. (smiech) Je to komorný program Srdce bez anjela podľa môjho ostatného LP a CD s gitaristom a klaviristom. No a najdôležitejšie, čo chystáme a na čo sa veľmi teším, je koncertné turné Zelená pošta. Album, ktorý vyšiel pred 50 rokmi, ktorý sme pripravovali s Mariánom Vargom, Fedorom Frešom, Vadimom Hladíkom a ďalšími. Nikdy sme koncertne skladby z tejto platne nehrali. Prvýkrát sme ich zahrali pred desiatimi rokmi, a to ešte v zložení tvorcov. Toho roku sme sa rozhodli urobiť šnúru práve k Zelenej pošte, pretože jednak album má 50 rokov, jednak Marián Varga a Fedor Frešo, ktorí už nie sú medzi nami, by mali toho roku 75 rokov. V septembri vystúpime v siedmich najväčších slovenských mestách.
Ako fyzicky zvládate takéto množstvo koncertov?
Nikdy som sa nesťažoval a nesťažujem sa ani dnes. Naopak, milujem živé koncerty a mám množstvo platní nahratých práve na živých koncertoch. Nemám problém intonovať a nemusím potom v štúdiu riešiť, že treba niečo opravovať či vyrovnávať niečo falošné. Ja to nahrám a je to tam.
Ale predsa len je to fyzicky náročné.
Áno, je, samozrejme, ráno si možno dlhšie pospím, ale na druhý deň idem na ďalší koncert. Na koncertoch čerpám energiu. Keď tam sú stovky ľudí, tak symbióza medzi hľadiskom a pódiom je úžasná. To je však tiež niečo, čo umelec musí vedieť urobiť. Niektorí speváci niekedy povedia, že: „Joj, dnes bolo také nemastné publikum.“ Ja také nepoznám. Publikum je také, akým si ho urobíš, aj práca s publikom je súčasťou práce speváka na pódiu.