Vyrobiť túto keramiku trvá týždne až mesiace a výsledok nielen z tohto dôvodu berie dych. Slovenská ľudová majolika má svoje miesto aj v dnešnom modernom svete. Vydajte sa s nami do priestorov, kde sa celá táto mágia deje.
Domovom Slovenskej ľudovej majoliky je idylická Modra. Práve tu stojí keramikárska dielňa, kde sa do dnešného dňa pod rukami majstrov umelcov rodia prenádherné kúsky tradičného ľudového remesla.
Znovuzrodenie
Vo dverách nás víta manažér Slovenskej ľudovej majoliky Filip Fuňa. „Dostal som sa sem po rodinnej linke. Vyskúšal som si túto prácu, zamiloval si ju a už nechcel odísť,“ odpovedá na našu otázku, čo ho sem zavialo, mladý muž. Práve jeho teta Miriam Fuňová spolu s manželom pred niekoľkými rokmi zachránila firmu pred krachom. Tradičné, takmer 140-ročné remeslo by asi nedopadlo veľmi slávne, ak by sa do tohto projektu nepustili s takou vervou a láskou.
Ručná výroba
Vďaka tomu môžeme aj my dnes na vlastné oči obdivovať, ako majstri remesla udržujú pri živote krásne slovenské tradície a premieňajú obyčajné kúsky hliny na majstrovské diela. „Všetky výrobky sú ručne vyrobené aj maľované. Každý kus je v podstate originálne a jedinečné umelecké dielo,“ vysvetľuje Fuňa. Modranská majolika a majoliková ornamentika sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Premena hliny
Cez dielničku, ktorú zdobia všakovaké kúsky majoliky, vchádzame priamo do miestnosti, kde na hrnčiarskom kruhu majster džbánkar prebúdza k životu chladnú kocku hliny. Všade navôkol sú už vyrobené črepy, ako sa produkty v tejto fáze nazývajú, a zemitá vôňa hliny by sa tu dala krájať. Netrvá to dlho a neforemná hmota pod rukami džbánkara Olivera dostáva jasné kontúry. To, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi hravo a jednoducho, sú v skutočnosti roky praxe.
