„Uplynulo 72 rokov od chvíle, keď bola Milada Horáková nespravodlivo odsúdená vo vykonštruovanom politickom procese s použitím sovietskych ‚demokratických' metód a napokon popravená. Na príkaz zločinca, prezidenta Klementa Gottwalda, ju obesili na dvore väznice Praha – Pankrác ráno 27. júna 1950 o 5:35 h, ako poslednú zo štyroch odsúdených," uviedol na sociálnej sieti minister Naď.
Milada Horáková bola politicky aktívna už v čase prvej Československej republiky ako členka Československej strany národno socialistickej. Hlavným ťažiskom jej práce však bola nestranícka činnosť v Ženskej národnej rade. Tam ako právnička pripravovala legislatívne návrhy k zlepšeniu postavenia žien, s dôrazom na uplatnenie žien v pracovnom procese.
V čase druhej svetovej vojny sa zapojila do antifašistického odboja, pre ktorý aktívne vyhľadávala ilegálnych pracovníkov, zaisťovala tajné byty a spravodajské informácie. „Za túto aktivitu sa vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava dostala do hľadáčiku gestapa, ktoré ju aj jej manžela napokon zadržalo. Následne bola tvrdo skúšaná krutým výsluchom a väznením," uviedol Naď.
Po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ju previezli do koncentračného tábora v Terezíne. Neskôr si svoj trest odpykávala v ženskej väznici pri Mníchove, odkiaľ ju v apríli 1945 vyslobodili americké vojská. Vrátila sa do Prahy, kde stretla manžela, ktorý prežil pochod smrti. Opätovne vstúpila do politiky, v ktorej kritizovala činnosť ľudových súdov, hospodárskej, sociálnej a zahraničnej politiky.
„Kvôli tomu bola monitorovaná ŠtB a začiatkom roka 1948 ju vylúčili zo všetkých verejných funkcií. Štátna bezpečnosť ju zatkla v septembri 1949 a urobili z nej ústrednú postavu vykonštruovaného sprisahania. Česť jej pamiatke," dodal minister.
