Tretie miesto zrejme obsadia konzervatívni Republikáni (LR) a ich centristickí spojenci z Únie demokratov a nezávislých (UDI) s 50 – 70 kreslami. Krajne pravicovému Národnému zhromaždeniu (RN) by mohlo pripadnúť 20 – 45 kresiel.
Pozorovatelia označujú za kľúčovú účasť, ktorá v prvom kole 12. júla dosiahla historické minimum 47,5 percenta – a túto nedeľu by mohla byť ešte nižšia. Väčší záujem o hlasovanie by pravdepodobne prospel bloku NUPES, ktorý sa spolieha, že k volebným urnám prídu mladí ľudia a pracujúce triedy, konštatuje AFP.
Súboj medzi "macronistami" a "mélenchonistami" sa za posledný týždeň vyostril. Spojenci prezidenta sa snažili vykresliť oponentov ako nebezpečnú krajnú ľavicu, kým Mélenchon sľuboval ukončenie "30 rokov neoliberalizmu", minimálnu mzdu, zvýšenie verejných výdavkov i znárodňovanie.
Macron si ako prezident, za ktorého ho opätovne zvolili v apríli tohto roka, bez ohľadu na výsledky parlamentných volieb udrží kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou, neúspech pri terajšom hlasovaní by mu však skomplikoval domácu politickú agendu.
Francúzsko malo naposledy prezidenta a premiéra z iných strán pred dvoma desaťročiami, keď pravicový prezident Jacques Chirac musel spolupracovať s parlamentom s prevahou socialistov za predsedu vlády Lionela Jospina.
Celkovo 48,9 milióna oprávnených voličov môže odovzdať hlasy do 20.00 h SELČ.
