Uralská ropy tak mení smer a namiesto do Európy prúdi do Ázie, pričom India sa stala jej najväčším nákupcom, nasledovaná Čínou. Správy o sledovaní lodí ukazujú, že Turecko je ďalšou kľúčovou destináciou.
India tak nakupuje lacnú ropu, spracúva ju a vyváža hotové "neruské" produkty, pričom môže na tom získať veľké marže.
V máji priplávalo asi 30 ruských tankerov k indickým brehom a vyložili približne 430 000 barelov ropy denne. Podľa nezávislého Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, od januára do marca doviezla pritom India v priemere len 60 000 barelov ropy denne.
Nákupy zintenzívnili aj čínske štátne a nezávislé rafinérie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) bola v roku 2021 Čína najväčším samostatným nákupcom ruskej ropy a odobrala v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo je rovnomerne rozdelené medzi potrubia a námorné trasy.
A hoci je indický dovoz oproti čínskemu stále len asi štvrtinový, prudký nárast od začiatku vojny je potenciálnym zdrojom napätia medzi Washingtonom a Naí Dillí.
