Pôvod Čiernej smrti
Vedci sa domnievajú, že objavili pôvod pandémie známej pod označením Čierna smrť, ktorá si pred takmer 700 rokmi vyžiadala v Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii a v severnej časti Afriky desiatky miliónov mŕtvych.
Pandémia moru v rokoch 1346–53 zabila milióny ľudí a patrí medzi najzávažnejšie zdravotné katastrofy v dejinách ľudstva. Napriek dlhoročnému výskumu sa vedcom nedarilo presne určiť, kde vypukla. Najnovšia vedecká analýza naznačuje, že to bolo na území súčasného Kirgizska v 30. rokoch 14. storočia.
Výskumný tím analyzoval vzorky DNA zo zubov siedmich kostier z cintorínov neďaleko jazera Issyk-kuľ v Kirgizsku. Ako zistili, v rokoch 1338–39 tu došlo k výraznému nárastu počtu pohrebov a preto sa na túto oblasť zamerali. Vedecký tím v skúmaných zuboch našiel baktériu Yersinia pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor. Historické označenie moru – čierna smrť – súvisí s gangrenóznym sčernaním a odumieraním častí tela, ako sú prsty na rukách a nohách, ku ktorému dochádza pri tejto chorobe.
Nebezpečné prachové častice
Českí vedci pod vedením Jana Topinku z Ústavu experimentálnej medicíny AV ČR vyvíjajú detektor, ktorý by mal odhaliť nebezpečné ultrajemné prachové častice. Tie sú pre človeka podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najškodlivejšie.
Vzduch obsahuje rôzne škodlivé častice, limity však existujú len na väčšie z nich. Klasické detektory odhalia častice s veľkosťou 2,5 mikrometra, ktoré sú schopné na seba viazať jedovaté látky. Ešte nebezpečnejšie sú však podľa vedcov ultrajemné prachové častice, ktoré prenikajú do mozgu. Na ne zatiaľ žiadne limity neexistujú.
Topinkov tím teraz vyvíja prístroj, ktorý by tieto ultrajemné častice dokázal rýchlo detegovať. Mohli by ho potom využívať napríklad hasiči, ktorí sa pri vyšetrovaní požiarov pohybujú po ešte tlejúcom požiarisku, často bez ochranných pomôcok.
