Spomínali ste, že v nahrávacom štúdiu bol ako policajt. Pokiaľ išlo o hudbu a fanúšikov, bol vorkoholik a pedant. Prejavovali sa tieto vlastnosti nejako aj v bežnom živote, vo vašej domácnosti?
Meky nemal rád, keď bol doma neporiadok, ale nebol nejaký neznesiteľný pedant alebo upratovač. To sa prejavovalo skôr pri jeho práci, ktorá musela byť urobená perfektne a profesionálne. Doma mal cédečká, vinyly alebo aj svoje nahrávky usporiadané podľa abecedy, a preto vždy vedel, kde má čo hľadať.
Váš manžel vždy pôsobil dojmom až neskutočného pohoďáka. Vedel sa v súkromí aj rozčúliť?
On tak trochu klamal telom, navonok bol ten „pokojný Angličan“, ale napríklad muzikanti z kapely, kým ho spoznali, boli šokovaní z toho, ako ich vedel „zvoziť“ a samozrejme, že sa vedel rozčúliť aj doma. Často bol vnútorne nervózny a keď sa videl v telke, ako tam vyzerá v pohode, sám sa čudoval a hovoril mi o tom, aké mal vtedy pri nakrúcaní nervy.
V minulosti ste už niekoľkokrát priznali, že nie ste práve sentimentálny, „dojímací“ typ, ale predsa len, aké je to teraz, keď počujete manželovu pesničku v rádiu?
Mám skôr príjemné pocity, lebo to, o čo sa Meky usiloval celý život, teda aby jeho piesne prežili, už roky funguje. Vždy hovoril: „Keď už tu nebudem ja, budú tu moje piesne.“ A keď teraz počujem nejakú jeho skladbu z rádia, hovorím si, mal si pravdu.
Čoskoro sa objavíte ako hostka v markizáckej relácii Chart Show, špeciálne venovanej najväčším hitom Mekyho Žbirku. Zaspomínate si tam aj na svoje zoznámenie v pražskej Lucerne. Vy ste mali v tom čase osemnásť, Miro tridsaťdva. Hovorievate, že to nebola úplne láska na prvý pohľad, ale nejaké očarenie tam bolo. Čím vám teda zaimponoval? A prejavil sa niekedy v niečom váš vekový rozdiel?
Nepovedala by som, že to nebola láska na prvý pohľad, ale skôr, že som ten náš vzťah na začiatku nebrala až tak vážne, možno práve kvôli môjmu veku. Myslím, že hneď od začiatku medzi nami fungovala akási chémia, ktorá ani rokmi nevyprchala. A vekový rozdiel som nepociťovala nikdy. Meky bol veľmi mladý duchom, spolupracoval so stále mladšími muzikantmi, a navyše na svoj vek nikdy nevyzeral. Mne, naopak, hovoril, že už v osemnástich som mu radila, ako má veci zorganizovať, a už vtedy moje rady akceptoval.
