Miesto, ktoré preskúmali, bolo doteraz neprístupné za múrom, ktorý ohraničoval pozemok prináležiaci pôvodnej, starej budove arcibiskupského úradu. Pred dvoma rokmi sa však oplotenie zrútilo a nedávno boli rozobraté aj jeho ostatné časti. Námestie pri bazilike sa tým otvorilo do celej svojej šírky. "Trnavčania na to reagujú pozitívne, vravia, ako veľmi sa odstránením oplotenia celý priestor zmenil, akoby sa opäť po dvesto rokoch nadýchol. Želajú si, aby to tak mohlo zostať," uviedol Hrnčiarik.
Lokalita je bohatá na cirkevné pamiatky – dominuje jej gotická bazilika zo 14. storočia, za ňou je v roku 2008 objavená práve tímom okolo Hrnčiarika kostnica pravdepodobne z 13. storočia a cintorín. Ohraničuje ju tehlový múr trnavských stredovekých hradieb a objekty arcibiskupského úradu zo 16. storočia a nachádzajú sa tam aj ďalšie stavby. Zároveň je chodníkom modernou spojnicou medzi mestskou pamiatkovou rezerváciou a modernou časťou Trnavy - sídliskom Družba, kadiaľ denne prejdú tisíce Trnavčanov.
Trnavská radnica má už niekoľko rokov plány na vybudovanie archeoparku, kde by vzácne pamiatky adekvátne prezentovala. Vrátane oboch fáz vývoja kostola sv. Michala. Jeho prvá, stredoveká fáza, ktorá bola objavená v polovici 90. rokov, je už znázornená v dlažbe chodníka pre peších. Mesto čaká na prostriedky v eurofondovej výzve, ktoré by jej celkový zámer umožnili realizovať. V súčasnosti sa zároveň začína nové kolo rokovaní mesta a cirkvi o podobe archeoparku.
"Pri súčasných výkopoch sme našli konečnú podobu najmladšej fázy kostola sv. Michala zo 17. storočia. Ukázalo sa, že pri výstavbe stavitelia doslova múry látali, čo pravdepodobne spôsobilo, že už o polstoročie bojoval s problémami statiky," povedal Hrnčiarik. Novší kostol mal zhruba dvojnásobnú dĺžku ako prvý, ktorý meral asi desať metrov a bol pri rozširovaní asanovaný.
Zlý technický stav novšieho kostola mal podstatný vplyv na rozhodnutie o jeho zbúraní, keď v posledných rokoch svojej existencie už slúžil iba ako sklad alebo mestská väznica. Tehly z neho následne použili na opravu baziliky a ďalších mestských budov. "Po odchode Trnavskej univerzity v roku 1777 sa počet ľudí znížil o tretinu, v Trnave tým nastal 'pretlak' kostolov, ktoré sa uchádzali o veriacich. Nevylučujeme, že aj to konečný osud kostola sv. Michala spečatilo," doplnil Hrnčiarik.
