„Už na štarte som si namočil ruku, aby sa mi tácka nešmýkala, to mi umožnilo veľmi rýchlo vyraziť dopredu. Potom vždy, keď sa mi fľaška alebo pohár rozkývali, tak som radšej zastal. No asi v druhej tretine ma dobehli dvaja čašníci, ale mali poháre už len do polovice plné, tak som ich nechal ma predbehnúť, lebo za každý vyliaty centiliter sa pripisovali sekundy. Takže som behal nielen rýchlo, ale aj s rozumom, ako sa na dobrého čašníka patrí,“ smial sa Olexander, ale pri preberaní ceny bol už vážny. „Chcel by som túto cenu venovať naším odvážnym vojakom aby som trošičku prispel k nášmu víťazstvu,“ povedal úprimne.
Najlepšou čašníčkou sa na tomto prvom ročníku kelnerského behu stala mladá Nikola Selveková (20). Že to nebolo až také jednoduché, svedčí aj fakt, že veľká väčšina prišla do cieľa s prázdnymi pohármi a dokonca niektorí aj s rozbitou fľašou. Víťazná Nikola mala aj s trestnými sekundami čas 11,31. „Ja som čašníčkou už od mala. Rodičia majú podnik a ja im už roky pomáham. Tiež rada športujem, venujem sa behu, takže kto iný by mal zvíťaziť?“ zavtipkovala.
Čašnícke remeslo je naozaj aj o kondícií. Za smenu nielen že nachodia kilometre, no v rukách aj odnesú desiatky kíl objednávok. „Ja som dnes skončila o jednej ráno s vyťahanými rukami a o sedem hodín som už prišla tu medzi kolegov si zasúťažiť a hlavne sa s nimi stretnúť. V zime po sezóne je už desať rokov na Solisku Krčmár skap, a teraz sa buduje tradícia pred letnou sezónou. Teším sa o rok,“ dodala čašníčka z Popradu.
