Čo by ste poradili ľuďom, ktorí cítia, že niečo nie je v poriadku s ich duševnou pohodou?
V prvom rade zastaviť sa a pýtať sa samých seba: čo sa so mnou deje? Ako sa starám o svoje základné potreby? Stačí si odpovedať, či spím dostatočne, osem hodín priemerne, ako sa stravujem, či pijem dostatok tekutín. Toto považujeme za základ. Potom si treba uvedomiť, ako to mám so vzťahmi – v rodine, ale aj medzi priateľmi, susedmi. Je potrebné mať niekoho, s kým môžem zdieľať svoje starosti. Ďalej, aké sú moje hodnoty, ciele, ako ich napĺňam. Ako pomôcka mi slúži napríklad tzv. Maslowova pyramída – hierarchia základných potrieb, ktorú definoval americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943.
Kedysi boli ľudia zdieľanejší, dnes už oveľa menej. Je aj preto dnes toľko duševných porúch?
Dôverné vzťahy, možnosť zdieľania starostí a problémov, patri medzi podporujúce a ochranné faktory pri záťaži. Predtým nebola televízia, mobily a ľudia všetko zdieľali medzi sebou. Podnety z rôznych médií nás odvracajú od hlbších vzťahov nielen v rámci rodiny a priateľov, ale hlavne od seba. Sme zamestnaní sledovaním druhých, a nemáme čas na seba, na zamyslenie sa nad tým, ako sami žijeme, akými potrebami sa riadime, koho očakávania napĺňame. Duševná porucha teda môže byť dôsledok toho, ako žijeme.
Aké sú varovné príznaky? Rodíme sa s predispozíciou na duševné choroby? Čo je spúšťačom a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc? Odpovede nájdete v Novom Čase Nedeľa v rozhovore s psychiatričkou Luciou Žlnayovou.
