Odborníci zaoberajúci sa duševným zdravím bijú na poplach – pacientov pribúda, no lekárov, psychiatrov ubúda. O tom, čo trápi Slovákov a prečo čoraz viac vyhľadávajú pomoc špecialistov, aj o tom, prečo by sme nemali brať na ľahkú váhu signály avizujúce duševný problém, sme sa rozprávali s primárkou Psychiatrickej kliniky LFUK a UNB Luciou Žlnayovou.
Čo sa deje s naším duševným zdravím za posledné roky?
Viac rezonuje uvedomenie si vlastnej smrteľnosti, a to, že život nie je ľahký. Máme dostatočné informácie zo štúdií, aké následky mal covid a s ním spojená osamelosť. Izolovanosť zvyšuje riziko psychických a aj telesných porúch. Rodiny začali tráviť spolu väčšinu času, na čo sme neboli zvyknutí. Vo veľa prípadoch sa objavili komunikačné problémy a spolu s nedostatkom osobného priestoru viedli k nepohode, ako i k zvýšenému výskytu duševných porúch. Objavuje sa viac úzkostí zo sebasledovania, strachu z ochorenia, pretože ľudia buď sami ochoreli na covid, alebo mali niekoho blízkeho, kto možno skončil v nemocnici alebo aj zomrel.
Cítite v ambulancii nárast ľudí, ktorí vyhľadajú pomoc odborníka?
Áno, oveľa viac ľudí hľadá pomoc i v našej ambulancii. Môže to mať súvislosť s pandémiou a vojnou na Ukrajine, ale aj s tým, že lekárska starostlivosť hradená cez poisťovňu začína byť nedostupná. Ambulancie psychiatrov sú preplnené, ľudia dostávajú neskoršie termíny.
S akými najčastejšími problémami za vami ľudia prichádzajú?
Medzi najčastejšie problémy, s ktorými k nám ľudia prichádzajú, patria úzkosti a depresie, užívanie alkoholu alebo iných návykových látok. Ide o príznaky porúch, ktoré často vznikajú ako reakcia na to, že človek nenapĺňa nejaké očakávania. Môžu to byť vlastné predstavy o svojom živote alebo očakávania okolia, „normy“ spoločnosti - napríklad, čo by som v istom veku mala dosiahnuť, vlastniť, robiť... Či sa u človeka rozvinie úzkostná, depresívna alebo iná porucha, často závisí od toho, aké má schopnosti vyrovnať sa so stresom a aké má zázemie.
Kedy sa zväčša objavujú prvé príznaky?
Príznaky nepohody, stresovej situácie sa objavujú hneď, ako sa takáto situácia vyskytne. Podstatné je, či sami vnímame signály svojho tela a psychiky, keď niečo nie je v poriadku, a ako na ne reagujeme. Či situáciu riešime napríklad oddýchnutím si, zdôverením sa niekomu, alebo si napríklad únavu a podráždenosť nevšímame, príznaky podceňujeme s komentárom - veď to má každý v tejto situácii, musím vydržať, oddýchnem si, až keď dosiahnem, čo chcem.
