Ako na dlani sme mali mesto ale aj všetky okolité pohoria. „Najzaujímavejšia je ale táto veľká plošina vysoko v kopcoch. To je Babky –1566 mnm, vrch v Západných Tatrách, najvyššie položené miesto, kde sa do dnes pasú ovce.“ Poučila nás Milotka (40) z Liptovského Mikuláša
Múzeum Janka Kráľa sídli Župnom dome. Pongrácovcovci ako majoritní vlastníci mesta postavili aj renesančný meštiansky dom z prelomu 16. a 17. storočia, ktorý patril medzi najreprezentatívnejšie budovy mikulášskeho námestia. Po tom, ako dom v roku 1712 odkúpila Liptovská stolica, prešiel barokovou prestavbou, vďaka ktorej sa stal popri Kostole svätého Mikuláša ďalšou dominantou námestia.
Podľa zachovaného dobového latinského nápisu v podchode budovy ju stoliční hodnostári dali generálne opraviť v roku 1713. Okrem toho, že v budove zasadal stoličný súd – sedria, sa tu uskutočňovali aj zhromaždenia liptovskej šľachty – stoličné kongregácie. Tu odsúdili aj Jánošíka. Miestom stoličných zasadnutí bola budova až do roku 1793, kedy uprostred námestia dokončili dlhotrvajúcu stavbu nového sídla stolice.
Po skončení druhej svetovej vojny bola na bývalý stoličný dom uvalená národná správa a v roku 1956 sa stala sídlom Literárno-historického múzea Janka Kráľa. V roku 1961 bola ukončená adaptácia celej budovy na múzejné účely podľa projektu architekta J. Štefanca. Pri príležitosti 250. výročia popravy Juraja Jánošíka v roku 1963 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku
