Pomáhajú mu rehabilitácie
Miro potrebuje nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť. „S maminou s ním stále cvičíme, je to veľmi náročné, lebo má 190 centimetrov a máme čo robiť. Bojujeme o každé euro, aby môj brat mohol rehabilitovať. Sme však s mamou vďačné za všetko. Bez rehabilitácií by to nedal. Už nám začal konečne aj trochu rozprávať, síce ťahavo, ale je to obrovský pokrok,“ hovorí sestra.
Smutno dodáva, že ak to pôjde takto ďalej, budú musieť predať bratov veľký sen, na ktorom tvrdo pracoval. „Staval pre rodinu dom. Všetko si robil sám. Tešil sa, že tam bude s manželkou bývať a budú mať spoločné deti. Ten dom bol pre neho všetkým... Nechceme ho predať. No ak bude najhoršie, budeme musieť,“ poznamenala sestra so slzami v očiach. Robí aj nemožné, aby dom zachránila. Začala dokonca aj háčkovať a všetky peniaze idú na rehabilitácie.
Bez príjmu a bez peňazí
Miroslav je už rok v bdelej kóme a momentálne nedostáva žiadne finančné prostriedky. „Nemáme žiadne kompenzácie, nič, čo by nám pomohlo. Kupovali sme pre neho rôzne pomôcky na cvičenie. Chceli sme vybaviť aj invalidný dôchodok, no nie je to možné. Potrebuje mať päť rokov zaplatené odvody, no dlhé roky bol SZČO. Ani školu a ani PN mu do toho nezarátali. Museli by sme teraz zaplatiť 5-tisíc eur, ktoré nemáme, aby dostal aspoň ten nižší dôchodok,“ zúfa si nešťastná sestra, ktorá spolu s mamou robia všetko pre to, aby brata zachránili, a veria, že s pomocou dobrých ľudí to zvládnu.
