Počas dlhého konfliktu zahynulo najmenej 9 miliónov vojakov a približne 5 miliónov civilistov. Na prvé vojnové Vianoce v roku 1914 sa však stal na západnom fronte zázrak. Vojaci vyšli zo zákopov, nepriatelia si podávali ruky, vymieňali darčeky, spievali spolu koledy...
V decembri 1914 trvala vojna už takmer pol roka. Západnou Európou sa tiahla frontová línia, ktorá siahala od kanála La Manche až po švajčiarske hranice. Smrť v zákopoch či na rozbahnenom bojisku už našli tisíce mužov rôznych národností. Potkany, vši, chlad, blato a choroby boli ich každodennou realitou. Vojaci si uvedomovali, že reči politikov o skorom návrate domov, boli iba sľuby. Na fronte strávili i Vianoce.
Futbal a lov
Keď na Štedrý deň zapadlo slnko nad Flámskom, britskí vojaci počúvali, ako z nemeckých zákopov znejú koledy. Niektorí sa i pridali, na čo nepriatelia reagovali nadšeným potleskom. Briti dokonca sledovali, ako sa v prednej línii nemeckých zákopov objavujú malé vianočné stromčeky so sviečkami. „Vyslali sme prieskumníka, ktorý narazil na nemeckú hliadku. Nemci dali nášmu vojakovi whisky a cigary a odkázali, že ak nebudeme strieľať, nebudú ani oni,“ zapísal si do svojho denníka poručík Edward Hulse zo škótskej gardy.
Nasledujúce ráno vyšli Nemci zo zákopov a britskí vojaci im išli naproti. „Vyzerali veľmi priateľsky, na pamiatku sme si vymieňali rôzne darčeky, ako napríklad vojenské odznaky,“ spomínal Hulse. Chlapi ukazovali svojim protivníkom fotografie rodín a rozdeľovali si potraviny. Kým Nemci si pochutnávali na anglických hovädzích konzervách, ich nepriatelia dostávali nemecké salámy. Uprostred územia nikoho dokonca vojaci usporiadali futbalový zápas. Niektorí Briti sa pridali k nemeckým pešiakom a spolu lovili zajace.
Spoločná modlitba
Všetko sa odohrávalo pod modrou oblohou, sviatočnú atmosféru ešte umocňovala jemná inovať. Jeden z vojakov, v súkromnom živote holič, postavil na zem rozrytú od granátov stoličku a začal prijímať zákazníkov. Jeho umenie si pochvaľovali tak Nemci, ako aj Briti. Inde vďační vojaci tlieskali vystúpeniu klauna. Počas Prvého sviatku vianočného si podávali ruky nepriatelia takmer na celom úseku frontu, ktorý držali britskí vojaci.
V menšej miere dochádzalo k priateľským kontaktom aj medzi Nemcami a Francúzmi, prípadne Belgičanmi. Renomovaný historik Martin Gilbert upozorňuje, že iba pár dní predtým, 18. decembra, utrpeli britskí vojaci ťažké straty pri nepodarenom nočnom útoku. Medzi zátarasmi z ostnatého drôtu ostalo veľa mŕtvol. Nemci telá nešťastníkov priniesli, aby Briti mohli svojich kamarátov pochovať. Počas smútočného obradu stáli vojaci oboch štátov v dvoch radoch vedľa seba a poľní kuráti znepriatelených armád slúžili naraz omšu.
Hnev veliteľov
Väčšina vojakov videla po prvý raz svojich nepriateľov zblízka. „Dnes som prežil najčudnejšiu vec v živote. Asi o desiatej doobeda som zbadal Nemcov, ako mávajú rukami. Jeden z našich kráčal k nim. Za dve minúty sa priestor medzi líniami hemžil vojakmi, ktorí si potriasali pravicami a priali veselé Vianoce,“ písal svojej matke poručík Dougan Chater. Nie všade však boli sviatky pokojné. Lietadlá britského námorného letectva napadli hangáre nemeckých vzducholodí v Cuxhavene, francúzski cudzineckí legionári útočili na nemecké postavenia aj počas Prvého sviatku vianočného.
Veliteľom, ktorí sedeli na teplých miestach ďaleko od každodenného vraždenia, sa bratanie nepáčilo. „Okamžite som vydal rozkazy, ktoré zabránili takémuto správaniu,“ spomínal po čase veliteľ britských síl sir John French. Z niektorých úsekov frontu prichádzali hlásenia, že pruskí dôstojníci hnali svojich podriadených naspäť do zákopov s odistenou zbraňou. Po Vianociach armády obnovili boje, paľba sa často začala až po predchádzajúcom varovaní.
Slováci bojovali
Pokoj zbraní sa v takom rozsahu už nezopakoval. Britské pluky dostali pred Vianocami 1915 rozkaz, aby neprestávali s bojovou činnosťou. Francúzi mali zakázané úplne všetko – sviečky, svetlá i spev. Väčšina Slovákov bojovala počas roka 1914 v rakúsko-uhorských uniformách na východnom fronte. O vianočnom pokoji mohli iba snívať, keďže proti nim stáli vojaci cárskeho Ruska. Kým totiž v Nemecku a v Rakúsku používali gregoriánsky kalendár, Rusi sa riadili juliánskym kalendárom, a tak najkrajšie sviatky roka mali o 13 dní neskôr.
