Ozývajú sa však aj kritické hlasy, ktoré hovoria, že na Slovákov nie sú peniaze roky rokúce a zrazu sa uvoľňujú milióny na pomoc Ukrajine. Ako to vnímate?
Slováci žijú v krajine, kde pitná voda tečie z kohútikov, školstvo a zdravotníctvo sú takmer zadarmo a cez sociálne sito prepadne asi naozaj iba ten, kto nenatiahne ruku. Gastro prevádzky, špitály, domovy dôchodcov a komunálne služby nemajú ľudí. Na každom bare visí oznam, že hľadajú čašníka, každý domov dôchodcov zúfalo potrebuje opatrovateľky, každé družstvo hľadá krmičov. Ľudia sú často leniví aj chodník pred domom pozametať a natrieť bránu. Stačí sa vybrať do centrálnej Afriky a pozrieť sa, ako vyzerá skutočná chudoba. Pomáhať Ukrajine je prejav spolupatričnosti a ľudskosti. Tým sa napríklad líšime od svíň.
Ako vnímate aktuálnu vlnu nevôle voči Rusom všeobecne?
To je otázka, ktorá otvára problém kolektívnej viny. Ak sú Rusi vinní za Putinove rozhodnutia, potom nesú dospelí Nemci žijúci v Hitlerových časoch svoj diel viny na druhej svetovej vojne a naši vlastní pradedovia na slovenskom holokauste. Je informovaná mlčiaca väčšina spolupáchateľom? Moja odpoveď je, že áno. Ale jestvujú, samozrejme, sociologické a politologické štúdie tvrdiace opak.
Vy ste sa svojimi filmami Únos a Sviňa pričinili o politické zmeny na Slovensku. Ako vnímate našu aktuálnu politickú situáciu?
Myslím, že film Únos bol prvý, ktorý dokázal, že umenie, ak je pravdivé a emočne silné, dokáže premieňať spoločnosť. Po premiére Únosu iniciovali mladí ľudia demonštrácie a vzápätí boli zrušené Mečiarove amnestie. Aktuálna vláda určite nereprezentuje to najlepšie, čo naša politická scéna obsahuje, ale ani najhoršie, povedzme si, ako to je. Aj keď ma často oblieva hnus z vyjadrení a postoja niektorých kreatúr vo vládnej koalícii, dokážem sa pozviechať pri pomyslení na to, že ešte tam mohli sedieť aj fašisti.
Viackrát ste hovorili, že veríte, že politický triler po Únose a Svini už nenakrútite. Keď tak človek sleduje dianie, tak možno by aj bolo o čom.
Vždy je o čom, ale ja predsa nie som jediná, kto vie a môže nakrúcať takéto filmy. Každoročne vychádzajú z Filmovej a televíznej fakulty noví režiséri, nepochybne talentovaní a odhodlaní. Teraz sa sústreďujem na nový film, ktorý pripravujem, silnú historickú drámu o vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej.
Ešte predtým, v júni, príde do kín vaša nová rozprávka Zakliata jaskyňa. Prečo vznikla?
Rozprávky sú životne dôležité. Pripomínajú nám, že boj dobra so zlom je večný ľudský údel. A dávajú nám zároveň nádej, že dobro, láska a krása zvíťazia nad zlobou a nenávisťou. V rozprávke proste dobro vždy zvíťazí, vždy. To je veľká úľava.
