Výskumníci z Floridskej univerzity zasadili semená rastliny Arabidopsis – bežne známej ako žerucha – do niekoľkých lyžičiek mesačnej pôdy zozbieranej koncom 60. a začiatkom 70. rokov počas misií Apollo 11, 12 a 17.
Asi po týždni polievania semená vrástli do pôdy a vyrástli z nej. Úspešný rast rastliny predstavuje významný míľnik v prieskume Mesiaca a vesmíru. Tento úspech privádza vedcov o krok bližšie k potenciálnemu pestovaniu rastlín na potravu alebo kyslík na Mesiaci.
Experiment trval roky a umožnila ho len skutočnosť, že program Artemis agentúry NASA sa pripravuje na návrat ľudí na Mesiac do roku 2025. Dvaja hlavní výskumníci experimentu, Anna-Lisa Paul a Robert Ferl, žiadali o použitie mesačnej pôdy štyrikrát za uplynulých 11 rokov a až potom im boli schválené na použitie vzorky zapožičané od NASA.
Semená z rastliny Arabidopsis boli použité na experiment, pretože vedci plne zmapovali jej genetický kód, čo uľahčuje úplné štúdium účinku lunárnej pôdy na rastlinu. Spolu s použitím lunárnej pôdy výskumníci zasadili semená Arabidopsis do JSC-1A, sopečného popola, ktorý napodobňuje mesačnú pôdu, simulovanú marťanskú pôdu a zemskú pôdu z extrémnych prostredí ako kontrolu.
Na prekvapenie Paule a Ferla všetky semená zasadené do lunárnej pôdy vyklíčili, ale keď sa rastliny zväčšovali, výskumníci si všimli rozdiely medzi tými, ktoré boli zasadené do regolitu, a tými, ktoré boli zasadené do pozemskej pôdy. Niektoré z rastlín v lunárnej pôde rástli menšie, pomalšie a ich veľkosť sa menila drastickejšie ako tie v kontrolnej skupine a bol tu tiež rozdiel v raste rastlín na základe toho, do ktorej lokality Apollo boli semená zasadené. „Pôdy zozbierané z misií Apollo 11, 12 a 17 majú rôzne stupne zrelosti, alebo ako dlho boli vystavené mesačnému povrchu a kozmickým vetrom, ktoré môžu zmeniť fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy,“ vysvetlila výskumníčka Anna-Lisa Paul.
