Na miesto nešťastia sa dostavili aj policajti. „Prišli najprv kežmarskí a potom popradskí z kriminálky,“ spomína Dušan Imrich. „Nechceli nás do domu pustiť ani na noc, no kam som sa mal podieť s manželkou, ktorá je na vozíku? Nakoniec nás nechali prespať v izbe vzadu, ktorá nebola poškodená. Museli sme však nechať bránu otvorenú a celú noc bola pred domom policajná hliadka. Ráno prišli policajti z Košíc a všetko prehľadávali a fotili,“ chvejúcim sa hlasom porozprával pán Dušan, ktorý dodal, že to veru nebol pekný darček k meninám.
Voda brala všetko
Pred dvanástimi rokmi, 4. júna 2010, postihla Ľubicu obrovská povodeň. A spustošila aj dom Imrichovcov. „Najhorší deň v mojom živote. Voda sa valila cez dvor do domu a ja, ponorený po pás, som ratoval v jednej ruke vnúčika a v druhej malú svinku z maštale. Manželku na vozíčku museli vyťahovať cez okno hasiči. Keď voda opadla, ostali nám len oči pre plač,“ povedal vtedy Novému Času zúfalý Dušan, ktorý bol po ničivej povodni na liekoch a spal len pár hodín denne.
„Skoro mesiac vtedy neustále pršalo a potom ešte prišla prietrž a z kopcov sa začala valiť voda. V dome sme jej mali vyše metra. Všetko sme mali zničené a následky vidieť dodnes. Som elektrikár, remeselník a mal som mnoho náradia. Poviete si, mokré železo sa vysuší a bude fungovať ďalej. Bolo to ako kyselina, nič sa nedalo použiť. Navyše som po povodni prišiel o prácu. Tesne pred dôchodkom. Bolo to naozaj hrozné. A teraz, keď sme sa trošičku pozbierali, prišlo toto. No čo nám zostáva, budeme sa trápiť ďalej,“ smutno skonštatoval Dušan.
