V ankete Cena knižnej múzy 2021 Panta Rhei Awards ste sa umiestnili na treťom mieste. Je to pre vás dostatočné zadosťučinenie vo vašej tvorivej práci, byť tretím najobľúbenejším slovenským spisovateľom?
Je to trochu nezvyčajné, keďže ako prvý skončil Dominik Dán, ktorý píše pod pseudonymom a nikto nepozná jeho identitu a ako druhý sa umiestnil Milan Lasica († 81), ktorý tu už nie je. Ja som skončil tretí, ako vlastne jediný žijúci autor, ktorého identita je známa. Je to pre mňa zadosťučinenie, keďže o tomto ocenení rozhodli samotní čitatelia, čo je pre mňa tá najvýznamnejšia porota. A byť v trojke s megaúspešným autorom kriminálnych románov Dominikom Dánom, o ktorom som presvedčený, že keby bol Američan, je svetovým spisovateľom, a nezabudnuteľným Milanom Lasicom, je zadosťučinením. Je mi ľúto, že s Milanom sme v rokoch 1990 až 1992, počas nášho pobytu vo Viedni napísali 160 strán veľmi zaujímavých rozhovorov, len, žiaľ, nestihol ich autorizovať, preto ich nemôžem vydať.
Momentálne láme rekordy v predajnosti váš román Som Baťa - dokážem to! o vizionárovi a najznámejšom československom podnikateľovi Tomášovi Baťovi. Natrafili ste počas písania na niečo, čím vám bol ako človek obzvlášť blízky?
Bol to rebel a ja mám rád takéto typy. Navyše patrí k tej drvivej menšine, ktorá v živote dosiahne veľké veci v podstate tým, že ide proti prúdu. Často používal argumenty, že nemá čas na to, aby zaháňal každého psa, ktorý na neho breše. V jeho dobe pracovalo v Zlíne okolo 130 obuvníkov a Baťa sa dokázal ako jediný významne presadiť a vybudovať úspešné impérium. Čiže mal obrovskú víziu, vieru, vôľu, silu sna a potom prišlo aj kýžené víťazstvo. Bol typický líder, pretože vždy išiel ľuďom osobným príkladom. Podobne ako Napoleon, ktorý šiel do boja na čele armády, len tak mohol rozkazovať tým, čo boli za ním. Baťa bol neskutočne tvrdý kapitalista, ľudia u neho v továrni pracovali tvrdo za pásmi so spotenými chrbtami, ale milovali ho, lebo si ich prácu vážil. Vytváral im neuveriteľne dobré sociálne podmienky - dvojnásobné platy, zabezpečil im byty, starostlivosť o zdravie, kultúru, vzdelanie a šport. Hovoril, že stavia firmu prostredníctvom človeka. Najprv postavil človeka, a ten mu potom postavil firmu.
Vaše knihy Dementi či Idioti v politike sú stále aktuálnymi učebnicami politológie, dokonca sa v nich spoznáva aj časť niekdajšej politickej garnitúry. Čo sa vo vás odohráva, keď pozorujete súčasnú politickú situáciu na Slovensku?
Nie sú to dobré pocity, ale myslím si, že to tak necítim len ja. Ľudia mi často hovoria, že by som mal napísať pokračovanie kníh Dementi a Idioti v politike. To sa však nedá, lebo ide o politickú satiru a karikatúru politiky. Ale to, čo dnes na Slovensku v parlamente a vo vláde máme, to je už karikatúra sama o sebe... Stránim sa toho, aby som generalizoval, že všetci vo vláde sú hlupáci, čo, samozrejme, ani nie je pravda. Ale Matoviča považujem za najväčšiu škodnú v histórii slovenskej politiky a za tým si stojím. Je to nekorektný človek, ktorý u mňa skončil vo chvíli, keď pred rokmi tajne nahral Radoslava Procházku. Povedal som si, že keď je ten človek schopný tohoto, tak je schopný všetkého. Žiaľ, momentálne je to najsilnejší muž v slovenskej politike, ale dostali sme ho tam my voliči. Mnoho poslancov zo strany OĽaNO sú slušní ľudia, ale Matoviča sa boja, asi vedia prečo.
