Pre rodičov asi nie je jednoduché spracovať a následne správne uchopiť sexuálny život svojho postihnutého potomka...
Treba si uvedomiť, že rodičia sú vo veľmi ťažkej pozícii. Už to, že sa im narodí postihnuté dieťa, je pre nich obrovská záťaž a snažia sa s tým popasovať. Niektorí k nám prichádzajú a zoznamujú sa so sexualitou svojho potomka v jeho štyridsiatich – päťdesiatich rokoch. Často nás oslovujú až vo chvíli, keď nastane nejaký problém v oblasti sexuality a je to pre nich ďalšia záťaž. Rodičom vysvetľujeme, že potlačovať potreby ich dospelého dieťaťa v oblasti sexuality a vzťahov je cesta do pekla a končí sa to vždy zle. Všetci chceme pre človeka s postihnutím to najlepšie a hľadáme cesty, ako to vyriešiť.
Prijíma taký človek rady skôr od matky, otca alebo radšej akceptuje odborníka?
Najlepšie je, ak dokáže rodina so svojím potomkom otvorene hovoriť o sexualite už od detstva. Presne tak, ako by to mali prežívať aj zdraví ľudia. Bohužiaľ, keď sexualitu začneme riešiť trebárs v tridsiatke, v štyridsiatke – vo chvíli, keď už sú problémy – tak je to horšie. Rodičia veľmi často priznajú, že sa necítia na to, aby o týchto veciach hovorili so svojou dcérou, či synom. Navyše, ak by to chceli riešiť v období revolty, puberty, môže sa stať, že dieťa odmietne prijať informácie od rodičov a vtedy je lepšie, ak to za nich preberie odborník. Prihovárala by som sa za to, hovoriť v rozhovore aj o sexuálnych dôverníkoch alebo poradcoch.
V Českej republike už existuje aj pojem sexuálna asistentka. Čo si máme pod týmto predstavovať?
Treba rozlišovať medzi sexuálnymi dôverníkmi v rámci sociálnych služieb a sexuálnymi asistentkami. Sexuálna asistencia u nás stojí absolútne mimo systému sociálnych služieb. Je to platená služba. Zatiaľ čo ja som po celý čas stretnutia s klientom vždy oblečená a ide viac o sexuálnu osvetu, tak sexuálna asistentka vzdeláva spôsobom, že použije telo klienta alebo svoje telo, príde k priamemu uspokojovaniu potrieb. Potrebujeme, aby tieto dve profesie zostali od seba oddelené. Využiť sexuálnu asistenciu vnímame ako jeden z posledných variantov. Chceme, aby najprv prichádzali na rad prirodzené nástroje. Lebo povedať človeku s postihnutím – ty nepotrebuješ mať vzťahy, tu máš sexuálnu asistentku, tak si to vyrieš, to je veľmi dehonestujúce.