Jeho najnovší počin s názvom Ona alebo On je príbehom mladej ženy, ktorá sa rozhodne radikálne zmeniť svoj život a podstúpiť proces zmeny pohlavia. Svoje rozhodnutie nakoniec oľutuje.
Prečo ste sa rozhodli pustiť do takej náročnej témy?
Od roku 1972 som vyučoval, v závere kariéry aj na dievčenskej škole. Študentky sa ku mne chodili občas vyrozprávať. Mám teda blízko k panej, ktorá má v knihe alias Mária a práve jej príbeh ma inšpiroval. A možno aj preto, aby som si trochu cibril starý mozog.
Hlavná postava v knihe svoje rozhodnutie zmeniť pohlavie na mužské nakoniec oľutovala...
Skrátka zistila, že je jej prirodzené byť ženou. Oľutovala to a dokonca vyčítala okoliu, prečo ju nikto nezbil, alebo nedokázal nejakým spôsobom nasmerovať. Záver je teda taký, že príroda sa nedá oklamať. Pokiaľ to nie je naservírované chybou či genetickými vlastnosťami. Proste sama zistila, že spravila chybu, je to jednoduché.
Vaša primárna motivácia bola teda vystríhať mladých ľudí?
To vôbec. Nechcem byť akýsi zdvihnutý palec, či poučovať, alebo mentorovať. Viem, že mládež také veci neprijíma. Skrátka opisujem skutočnú realitu.
Nebojíte sa kontroverzie, ktorú môže táto knihav dnešnej dobe vyvolať?
Tým, že uvádzam skutočný príbeh? Nebojím sa! Mám už svoje roky, verejnosť si môže robiť, čo chce, a urobiť si svoj názor. Nemyslím si, že robím niečo zlé tým, že opisujem veci.
Aký je váš osobný názor na trans problematiku?
Sú momentálne dva tábory. Jedni chcú pritvrdiť, iní zase uvoľniť. Svet sa uberá určitým smerom. U nás je to ešte v plienkach, ale sú krajiny, kde už dnes majú rôzne inštitúcie kvôli tomuto milión problémov. Je to niekedy až nevkusné. Ale ísť cestou zákazov/príkazov nie je riešenie. Nasilu ordinovať legislatívne nariadenia, myslím si, nie je dobrá cesta. Treba ísť cestou osvety. My na Slovensku trendy netvoríme, ale sa im prispôsobujeme. Skôr či neskôr nám však tieto veci ohrozia konvenciu myslenia a doslova nám to vyrazí dych. Preto je dôležité ísť cestou vzdelávania.
Ako vznikla grafika na obálke knihy?
Grafika sa zrodila u jedného výtvarníka. Nesymbolizuje však žiadne hnutie. Grafika nemá mať úplne dúhový podtext. Aj keď dúha je symbolom nádeje.
Nebol tam úmysel trochu provokovať?
Cieľ tam určite nebol, skôr to ľutujem, že som si vybral takúto provokatívnu verziu obalu.
Čo vraví na knihu syn Marián?
Vie, že takéto prípady sú. Dúfa, že po prečítaní príbehu začnú niektorí jedinci trošku viac rozmýšľať a nebudú hazardovať s rozhodnutiami tohto typu.
Z krstu mal radosť aj Marián
Na krste knihy nechýbal ani Marián Gáborík, syn autora knihy. „Je to skutočný príbeh z jeho okolia priateľov. Pre neho druhá kniha, ktorú uviedol do života arcibiskup Bezák. Teším sa z toho, s otcom mám veľmi dobrý vzťah. Celkovo rodičia, ale aj starí rodičia sú super,“ uviedol samotný Marián.
