Osudný okamih
V osudný sychravý septembrový deň sa náhlili na autobus najmä stredoškoláci z Kolíňan a Jelenca. Niektorí ledva stihli pravidelný spoj z Nitry a v autobuse, ktorý išiel v ústrety tragédii, živo diskutovali. Tešili sa na svojich blízkych a voľné popoludnie. Skúsenému vodičovi Vladimírovi (68) ani vo sne nenapadlo, že sedí za volantom autobusu, v ktorom sa onedlho smrteľne zraní 12 ľudí. Pár kilometrov za Nitrou sa mu do cesty vyrútilo nákladné auto plné kamenia. A hoci Vladimír stihol strhnúť volant, zrážke a následnému prevráteniu autobusu už nedokázal zabrániť. Po nehode sa k šoférovaniu už nevrátil, rok bol na PN a potom odišiel do starobného dôchodku.
Pozostalí: Najvyšší trest!
Pri havárii vyhaslo 12 ľudských životov, z toho 4 maloletých. Zúfalé matky v najbližších dňoch pochovávali svoje deti a niektoré deti, naopak, svojich rodičov. Odvtedy sa domáhajú spravodlivosti a chcú vedieť, kto je za túto obrovskú tragédiu zodpovedný. Viac ako dva roky trvalo, kým dal prokurátor obžalobu na súd. Bolo treba vypočuť množstvo svedkov a vytvoriť znalecké posudky. Teraz je už všetko čierne na bielom. „To, čo nám šofér spôsobil, sa nedá odčiniť žiadnym trestom. Zmenil nám životy, už nikdy neobjímeme naše deti, nepobozkáme ich na líčko, nič... Je to strašná bolesť, ktorá bude trvať večne,“ zronene povedala Alexova († 16) mama. „Naivne by sme chceli pre šoféra ten najvyšší trest, aj keď si myslíme, že to tak nebude,“ takmer jednohlasne sa zhodli pozostalí z Kolíňan.
