Mikuláš Černák žaloval Slovenskú republiku tvrdiac, že jeho vzatie do väzby na základe uznesenia o vzatí do väzby z 2. februára 2007 bolo nezákonné, pretože bolo v rozpore so zásadou špeciality podľa článku 14 Európskeho dohovoru o vydávaní. Ďalej sa sťažoval, že konania o jeho väzbe v prípravnom konaní vo februári a v júli 2007 boli nezákonné predovšetkým z dôvodu, že pred rozhodnutím o väzbe mu neboli doručené všetky relevantné dokumenty. Ďalej preto, že písomná verzia príkazu na vzatie do väzby mu bola doručená až po tom, ako krajský súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby, a napokon preto, že pred rozhodnutím o jeho sťažnosti proti vzatiu do väzby, ako aj v konaní o predĺžení väzby nebol vypočutý súdom.
ESĽP dnešným rozsudkom vyhlásil za prijateľné námietky sťažovateľa podľa príslušného článku o vzatí do väzby a zvyšné námietky sťažovateľa vyhlásil za neprijateľné. Po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu ESĽP v pomere hlasov piatich ku dvom konštatoval, že sťažovateľovi bolo odopreté konanie na preskúmanie zákonnosti jeho väzby a to konkrétne v konaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby z 2. februára 2007 a v konaní o predĺžení jeho väzby z 10. júla 2007.
Žiadna náhradaZa zistené porušenie ESĽP nepriznal Mikulášovi Černákovi žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy, keď dospel k záveru, že konštatovanie porušenia sťažovateľových práv samo o sebe predstavuje dostatočné spravodlivé zadosťučinenie.
Senát Krajského súdu (KS) v Prešove 22. septembra 2010 zamietol odvolanie Mikuláša Černáka proti rozsudku prvostupňového súdu. Potvrdil teda verdikt Okresného súdu (OS) v Prešove, ktorý uznal Černáka za vinného z účasti na šiestich vraždách, objednávky usmrtenia podnikateľa Mariána Karcela a odsúdil ho na výnimočný doživotný trest odňatia slobody.
