Svojho času mu vraj zbierka doslova prerastala cez hlavu. „Priateľka len neveriacky krútila hlavou, keď narátala v našej malej záhrade vyše sto stromčekov. Odvtedy sa zbierka niekoľkokrát zredukovala na polovicu a nechal som si len tie pre seba najcennejšie. Prevažne sú to borievky, tisy, borovice, javory, ale aj kvitnúce azalky veľmi pekne zjemnia záhradu.“ Bonsaje v miske treba, samozrejme, chrániť, a tak ich na zimu premiestňuje do skleníka. „To je obdobie, keď mám trošku pohov, keďže stromčeky spia.“
Učia ho trpezlivosti
Zaujímavé je, že kým práca režiséra je veľmi dynamická a stresujúca, starostlivosť o bonsaje je toho presným opakom. „Ani som si to na začiatku neuvedomoval, ale tie bonsaje ma naučili veľmi veľa. V prvom rade trpezlivosti, keďže sa výsledok dostaví až po rokoch. Každá chyba, ktorú spravíte napríklad pri presádzaní, sa môže prejaviť až o niekoľko rokov, a nie ihneď. Je to iné, ako keď vám na druhý deň príde sledovanosť a vy viete, či je projekt úspešný. Ja budem úspešný, keď ma moje bonsaje prežijú a aj potom budú niekomu robiť radosť. A okrem iného je to neskutočný relax, keď človek vylezie z tmavého prenosového voza a je celý deň na vzduchu,“ dodáva.
