Spomienky mamy
Oliverov hrob je len pár metrov od kostola, kde sa bude jeho kamarátka vydávať. Na modrom náhrobnom kameni zo skla je usmiata tvár šikovného gymnazistu, pod ktorou je citát z Biblie, že človek nikdy nezomiera a žije večne. „Keď vám dospeje dieťa a odíde na vysokú školu, už sa vám nemusí domov vrátiť. Poznajú to všetci rodičia, že dieťa odíde. Prvý rok po smrti Oliverka sme mali stále pocit, že len odišiel na vysokú školu a že určite príde,“ spomína na milovaného syna mama Soňa. Neúprosný čas ich však podľa jej slov naučil pochopiť, že sa im jediný syn už nikdy nevráti. „Miesto Oliverkovho odpočinku sme upravili tak, aby si mohli posedieť pri jeho fotke všetci, čo ho mali radi. Viem, že tam aj teraz na výročie úmrtia boli spolužiaci, chodia tam a spomínajú. Vždy mu horí sviečka. Milovali sme ho a večne ho milovať budeme,“ uzatvára statočná žena.