Martina Olenočinová (24) a Ján Kováč (24): Krásku považovali za muža!
Martina: - Venujem sa hasičskému poslaniu odmalička, keďže moja mamina je dobrovoľnou hasičkou takmer 16 rokov a momentálne je veliteľkou nášho zboru. A môj tatino je s nami v zbore tiež. Raz sme boli privolaní na pomoc profesionálnym hasičom. Nikto z profíkov si na mieste požiaru nevšimol, že som žena. Keď plamene ustali, jednému hasičovi bolo treba ísť na malú potrebu. Postavil sa vedľa mňa, kývol hlavou v prilbe a vykonal potrebu. Vtom sa ozval jeho kolega: „Chalani, čo keby sme si spravili spoločnú fotku s dobrákmi.“ Tak som si dala dole prilbu, potom kuklu, a keďže som mala v tej dobe dlhé vlasy pod zadok, potriasla som hlavou a vravím: „Jasné, veď aj tak mi všetci hovoria Paľo.“ Jeden z nich sa začervenal a potom sme sa všetci schuti zasmiali.
Ján:
- Pôsobím v zbore krátko a k tomuto krásnemu hasičskému poslaniu som sa dostal vďaka Martinke, s ktorou som sa zoznámil, keď prebiehala na instagrame hasičská výzva. Som rád, že som si tu našiel novú veľkú rodinu... Hasičskú!
Pes Rocky (2,5)
- Teším sa, že bude zo mňa pátrací pes a budem hľadať ľudí.
Tomáš Kačmarčík (46), HaZZ Poprad
- Hasičom som už sedemnásť rokov. Byť hasičom nie je len práca, je to naozaj poslanie. Mojím asi najsilnejším zážitkom z práce bola naša misia počas veľkých lesných požiarov v Grécku. Bola to veľká skúsenosť. Bolo to niečo úplne iné, ako som dovtedy zažil pri požiaroch. No podarilo sa nám veľmi rýchlo prispôsobiť a úspešne pomáhať. Musíte však mať nielen srdce a vášeň pre pomoc iným, ale aj zodpovedajúcu fyzickú kondíciu. Kondíciu a vytrvalosť si upevňujem behom. Zabehol som už rôzne extrémne behy, taký najťažší súťažný bol asi beh okolo Mont Blancu, ktorý mal viac ako 173 km a 10-kilometrové prevýšenie. Avšak môj najdlhší a možno aj najkrajší beh bol nesúťažný - trasa, ktorú som si sám vymyslel, viedla z najnižšieho bodu Slovenska na Gerlach. Merala 240 km a trvalo mi to 34,5 hodiny. Beh ma naučil pokore, úcte, zdravému sebavedomiu, psychickej odolnosti.
