Prepáčte, neviem si predstaviť, ako sa človek cíti, keď berie do rúk pero a dáva na papier poslednú vôľu... Čo sa vám premietalo hlavou?
Nie je ľahké na to odpovedať. Celý život vám ide hlavou, že čo bude, keď tu nebudem... Aj to, že čo bude s ľuďmi, ktorí tu zostanú. Vždy sa nájdu nejaké nevysporiadané veci. Mám dom, veľkú záhradu, bazén, a zrazu si uvedomíte, že sa treba postarať o triviálne veci... Petrin syn Leo má pätnásť rokov, musel som mu vysvetliť, s čím sa ako pracuje, čo sa kde zapína... Myslel som na všetko. Závet som písal v nemocnici niekoľko dní a musím povedať, že to vôbec nebolo jednoduché. Stále som však dúfal, že sa po operácii preberiem a závet zostane niekde založený.
A teda veru aj zostane založený, veď všetko dobre dopadlo.
To je pravda, ale operácia sa trochu skomplikovala a museli ma rezať na dvakrát. Totiž, keď ma rozrezali, zistili, že to črevo nie je tam, kde malo byť podľa snímok!
Moment, ako tomu mám rozumieť?
(smiech) To pozeráte, čo?! Jednoducho, črevo nebolo na tom mieste, kde malo byť. Mám ho trochu inak obrátené. Asi som naozaj mimozemšťan! Mám obrovský rez, štyridsať chirurgických sponiek po celej dĺžke. Tento druhý nádor bol síce oveľa menší, ale bol prerastený cez stenu čreva. Nevedelo sa, či nie sú chytené lymfatické uzliny. Pôvodne bolo plánované, že mi vezmú desať-pätnásť centimetrov, no bolo treba vziať o poriadny kus viac, až 35 centimetrov čreva! Doktor Šálek, keď pozeral výsledky, mi povedal, že nevie, kto na mňa zhora dáva pozor, pretože normálne sa robí 5-6 odberov uzlín, ale kvôli melanómom, ktoré sa tam našli, mi urobili 32 odberov po celej dĺžke! To však nebolo všetko...
Napínate ma... Mám čakať ešte nejakú jóbovku?
Petra Maxin: V nedeľu večer pred operáciou mi o pol desiatej z nemocnice Otto zatelefonoval, že ho asi nebudú operovať, lebo nemajú preňho krv. Má totiž vzácnu krvnú skupinu, ktorej býva nedostatok. Tak som telefonovala po celom Slovensku, či sa jeho krv nenachádza v niektorej z infúznych bánk. Volali sme Ottovej dcére do Brna, ale bol problém preniesť krv cez hranice. Momentálne sú kvôli vojne na Ukrajine stopnuté cezhraničné prevozy krvi. Napokon som krv zohnala v Trenčíne a dala som ju zarezervovať na Ottovo meno.
Žasnem...
Petra Maxin: V pondelok ráno o pol desiatej mi zazvonil telefón. To už som vedela, že je Otto na operačnom stole. V telefóne sa ozvalo: „Dobrý deň, tu je Národný onkologický ústav...“ Skoro som skolabovala! Ešte teraz mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. Všeličo mi prešlo hlavou... Kým som sa spamätala, na druhej strane sa vzápätí ozvalo: „Viete, pán Weiter nám povedal, že vraj máte niekde preňho krv...“ Habkala som, stále v šoku: „Takže je operovaný?“ Namiesto odpovede sa ma zas spýtali: „Tak máte tú krv alebo nie?! Dáte nám kódy?“ Človek čaká všeličo, ale toto... V deň operácie, keď už bol na stole... No, uzavriem to, do Trenčína sa vysielala sanitka po krv, keby náhodou bola treba. Dopadlo to dobre, ale ten telefonát mi vzal desať rokov zo života.
