Po tom, čo na jar roku 2019 statočne prijal správu o tom, že má vážne choré srdce, sa musel v júli 2020 spamätať z nečakanej smrti manželky Andrey Fischer († 47). Nato upadol dvakrát do kómy, ale hrobárovi z lopaty ušiel. Spevák pred časom našiel oporu v novej láske, speváčke Petre Maxin (42), a dvojica sa pred Vianocami pustila do prerábania domu. Tešili sa na rozprávkový život. Až prišla ďalšia rana – rakovina! Napriek ťažkej diagnóze, ktorá oboch zaskočila, sa Otto nevzdáva a verí, že nakoniec všetko dobre dopadne. Pre Nový Čas Nedeľa našiel guráž porozprávať o tom, čo mu v posledných mesiacoch osud nadelil.
Otto, pri našej návšteve pred pár mesiacmi ste sa tešili zo spoločného bývania s Petrou vo vynovenom dome. Prišla však správa, že do života vám vstúpila rakovina. Nie je to veľa na jedného človeka?
Máte pravdu, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, a pre mňa tie ostatné tri roky boli strašné a ani neviem, ako som to všetko prežil. Kým som sa vyrovnával so smrťou Andrejky, prišiel lockdown, do toho ma dvakrát zradilo srdce – odpadol som a bol som v kóme. Lekári mi povedali, že som mal len dvojpercentnú šancu, že prežijem. Začali mi odchádzať orgány a vyzeralo to, že nie je cesty späť. Našťastie som sa z toho dostal, mám síce strojček na srdci, a život ide ďalej. Keď už bolo najhoršie za mnou, do toho bum – a dostal som rakovinu hrubého čreva. Na vyšetrení mi zistili, že mám dva nádory a obidva karcinogénne. Mám pocit, že väčší šok to bol pre Petru, bola z toho úplne zničená. Chlácholil som ju, aby sa nebála, že nejako to zvládneme, veď nie nadarmo mi vravia, že som mimozemšťan! (smiech).
Humor vás, zdá sa, neopúšťa. Ako ste sa vyrovnali s chorobou?
Poviem úprimne, bral som to tak, ako keby sa ma to netýkalo. Akosi som tomu neveril, vravel som si – ja a rakovina? Nebol som z toho zrútený. Boli Vianoce a my sme začali riešiť moju chorobu. Išiel som viac duchovnou cestou, chodievali sme s Peťou do kostola, zhovárali sme sa s farárom, modlili sme sa. Asi boli naše modlitby vyslyšané. Povedali mi, že to musí ísť okamžite von, aby sa rakovina nerozliezla po tele. Bol som pripravený na to, že budem mať niekoľko mesiacov, možno aj dva roky vývod, a keď všetko dobre dopadne, odstránia mi ho. To nie je pre nikoho príjemné počuť, ale v tej chvíli bolo dôležité, aby som prežil. Netrápilo ma, že budem žiť s vývodom, ale štvalo ma, že nebudem môcť robiť! Premýšľal som, čo bude s plánovanými koncertmi, televíznymi nakrúcaniami... Nakoniec to dopadlo dobre.
