Vojna na Ukrajine vyvolala vo Fínsku a Švédsku dramatický obrat vo verejnej a politickej mienke v súvislosti s dlhodobou vojenskou neutralitou týchto krajín. Fínska premiérka Sanna Marinová ešte v januári uviedla, že podanie žiadosti Fínska o členstvo v Severoatlantickej aliancii je počas jej funkčného obdobia veľmi nepravdepodobné. Stredajšia vládna správa analyzuje rôzne bezpečnostné možnosti pre Fínsko, ktoré má s Ruskom hranicu dlhú 1340 kilometrov, uviedla AFP.
Správy fínskeho denníka Helsingin Sanomat naznačujú, že polovica z 200 fínskych poslancov v súčasnosti podporuje vstup svojej krajiny do NATO, zatiaľ čo 12 zákonodarcov je proti. Ostatní poslanci uviedli, že svoje stanovisko zverejnia až po dôkladnej diskusii na túto tému.
Marinová očakáva, že parlament o tejto otázke rozhodne do tradičných svätojánskych osláv, ktoré sa tento rok budú konať 24. a 25. júna. Analytici predpokladajú, že Fínsko podá žiadosť o členstvo v NATO v čase júnového summitu Aliancie v Madride. Žiadosť Fínska by následne muselo schváliť všetkých 30 členských štátov Severoatlantickej aliancie, pričom prístupový proces môže trvať aj rok, komentovala AFP.
Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb považuje podanie žiadosti Fínska o členstvo v NATO za "samozrejmosť". Dodal, že Fínsko by bolo pre Alianciu veľkým prínosom vďaka mimoriadne dobre pripravenej armáde.
Podľa pozorovateľov by Moskva žiadosť Helsínk o členstvo v NATO takmer určite považovala za provokáciu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že Rusko v prípade pripojenia Fínska k NATO prijme opatrenia na "opätovné vyváženie situácie".
Fínsky prezident Sauli Niinistö uviedol, že Rusko by sa mohlo vniknúť do vzdušného priestoru alebo na územie Fínska, prípadne podniknúť hybridné útoky. Ubezpečil však, že Fínsko je pripravené čeliť týmto hrozbám.
