Minister hospodárstva Richard Sulík (54) vyvolal svojimi víkendovými vyhláseniami o ochote platiť za ruský plyn v rubľoch na slovenskej politickej scéne búrku, a jeho výroky už propagandisticky využili ruské štátne médiá. Krátko nato sa už ozval aj premiér Eduard Heger (45), ktorý Sulíka zvozil, a nadšení nie sú ani ďalší politici koalície. Ako Sulík svoje vyjadrenia vysvetľuje?
Putin minulý týždeň podpísal dekrét, ktorý hovorí o tom, že „nepriateľské krajiny“ vrátane Slovenska musia platiť za plyn v rubľoch. Prvá takáto platba by zo Slovenska mala odísť v máji. Európska únia zatiaľ jednotne povedala, že na to nepristúpi, keďže zmluvy sú v eurách. Sulík cez víkend uviedol niečo iné. „Keď je tu podmienka platiť rubľom, tak, sakra, plaťme rubľom,“ vyhlásil Sulík v diskusii O 5 minút 12 na RTVS. V debate V politike na TA3 k tomu ešte pridal, že je proti tomu, aby sme sa od ruských energií aj do budúcnosti úplne odstrihli, lebo budeme závislý zase od niekoho iného.
O pár hodín nato prišla kritika z radov koaličných partnerov a svoje slová Sulík miernil. Nezabudol poznamenať, že Putina považuje za vojnového zločinca. „Nedáme sa vydierať Putinom a ruble nemáme. Slovensko postupuje spoločne s ostatnými krajinami EÚ napriek tomu, že sme jednou z najviac závislých krajín od ruského plynu,“ povedal Sulík.
Napriek tomu podľa neho ruský prezident „ruble dostať môže“. „Nech si ich na eurá zamení doma v Kremli a hneď to má v rubľoch, hrivnách, bitcoinoch, hocičom len chce,“ odkázal Sulík do Moskvy. Prízvukuje však, že bez plynu nemôžeme zostať, lebo nevyrobíme hnojivá, palivá či oceľ. „Skolabovaním slovenskej a ani európskej ekonomiky by sme Ukrajincom príliš nepomohli,“ dodal.
Samotný fakt, že vo víkendových diskusiách Sulík hovoril o pripravenosti platiť v rubľoch, je podľa mnohých kritikov podkopávaním spoločnej politiky EÚ voči Moskve, keďže európski politici - aj tí k Rusku zmierlivejší, ako napríklad nemecký kancelár Olaf Scholz - platby rubľami jednoznačne odmietli. To, že by sme mali vyhovieť najnovšej Putinovej kratochvíli a posielať mu ruble, v pondelok odmietol aj Sulíkov štátny tajomník Karol Galek. „Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme,“ vyhlásil.
Sulík kontra Heger
Sulíkove vyjadrenia išli navyše aj proti rétorike premiéra Eduarda Hegera, ktorý platby v rubľoch už v piatok odmietol. „Trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách alebo dolároch,“ vyhlásil Heger. Proti Sulíkovým slovám sa ostro ohradila koaličná strana Za ľudí aj viacerí poslanci z najväčšej vládnej strany OĽaNO.
„Takéto vyjadrenia robia zo Slovenska nedôveryhodného partnera v rámci EÚ. V jeden deň žiadame ústami premiéra spoločný postup a platby v eurách, na druhý deň minister hospodárstva, do ktorého portfólia táto otázka patrí, vyhlási, že treba platiť v rubľoch,“ vyhlásila Remišová. „Presne toto Putin chce,“ napísal na sociálne siete poslanec OĽaNO Andrej Stančík.
Užitočný idiot Kremľa?
Bývalý minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že Sulík robí Putinovi „užitočného idiota, čo ocenili v Kremli v čase, keď je celý svet zdesený zo zverského vyčíňania Putinových vojsk“. „Sulík je v súvislosti s plynom zase mimo. Tentoraz nielen geopoliticky, politicky a ľudsky, ale aj ekonomicky,“ reaguje Mikloš. „Ochotou platiť za plyn rubľami sa podkladá Putinovi a naskakuje na jeho hru v situácii, keď ostatní partneri v EÚ takúto Putinovu hru jasne a jednoznačne odmietli,“ dodáva Mikloš.
Podľa ekonomického analytika Richarda Ďuranu Sulík „nie je nadšený z toho, že by sme mali platiť v rubľoch“, a iba si uvedomuje, že „slovenská vyjednávacia pozícia je veľmi slabá a zároveň je naša ekonomika od ruského plynu veľmi závislá“. Aj podľa Ďuranu je však otázne, či je správne o podmienečnej ochote platiť rubľami hovoriť už teraz.
„Je to strategická otázka, či je toto ten správny čas hovoriť o tom, že my iné možnosti nemáme,“ uvažuje Ďurana. Napriek tomu, že z Kremľa prichádzajú v posledných dňoch protichodné signály, aj Ďurana sa domnieva, že EÚ nebude musieť v skutočnosti fyzicky platiť v rubľoch. Ak by aj Rusko na platbách v rubľoch trvalo, krajiny EÚ by síce museli posielať platby do ruskej banky, no tie by mohli byť naďalej v eurách.
„Rusi chcú, aby zúčtovacia mena boli ruble. Platby pôjdu cez banku Gazpromu, ktorá bude europlatby meniť na ruble. Nie je teda nevyhnutné, aby si firmy z členských krajín EÚ na medzinárodných finančných trhoch obstarávali a zasielali na účty ruble. Zároveň to však zahŕňa veľké riziko, ktoré spočíva v tom, že rubeľ je momentálne komplikovaná, ťažko obchodovateľná mena a ruská centrálna banka môže manipulovať s cenou kurzu,“ varuje Ďurana.
