Vie si predstaviť, čo prežívajú a čo sa odohráva v ich mysliach. Majiteľ prievidzského centra a zároveň aj reprezentačný tréner Čiernej Hory Sašo Dragaš zažil pred desiatkami rokov tiež vojnu. „Ja som z bývalej Juhoslávie. To, čo majú oni teraz na Ukrajine, som ja prežil. Utečencom som sa stal, keď som mal 18 rokov. Ja aj celá moja rodina sme prišli o dom,“ hovorí pre Nový Čas Sašo Dragaš.
V Prievidzi sa v súčasnosti nachádzajú ukrajinskí reprezentanti Viktor Didukh (35), ktorý má v súťaži družstiev zlatú a dve strieborné medaily z paralympiády v Riu i Tokiu. Takisto prichýlil strieborného z Tokia Ivana Maia (26) a majstra sveta a Európy Alexandra Yezyka (46).
Spolu s nimi sú tam aj dvaja chlapci (13, 16), ktorí sú nádejnými stolnými tenistami. „Pár dní pred začiatkom vojny na Ukrajine bolo zhodou okolností u nás parasústredenie. Bol tu aj ukrajinský reprezentant Alexander, ktorý je na vozíku, a počas sústredenia sa začala vojna. Začali sa stresy, neistá situácia, doma mu zostala žena aj s dieťaťom. Tak som mu navrhol, nech zostane u nás, koľko potrebuje a nech manželka aj s ich potomkom prídu sem. Cestovali autom päť dní. Postupne sem prichádzali para - stolní tenisti, ale aj ľudia z ich okolia, ktorí potrebovali pomoc. Niektorí odišli ďalej do Švédska za príbuznými a teraz je tu celkovo 18 ľudí. Som s nimi dohodnutý, že tu môžu zostať a iba čas ukáže, koľko to bude,“ dodal Sašo.
Stolný tenis sa tak skoro nevráti...
Do Prievidze prišiel výborný stolný tenista Viktor Didukh s manželkou Marianou (32) a dcérami Dianou (8) a Janou (3). Viktor reprezentuje svoju krajinu v para stolnom tenise už takmer 10 rokov, keď kvôli ťažkej chorobe prišiel o nohu.
Predtým Ukrajinu reprezentoval ako zdravý športovec. Okrem toho, že je aktívny hráč, je aj tréner. „Pochádzame z dediny pri Ľvove. Ešte týždeň po vypuknutí vojny sme boli doma. Ale už vtedy sa do našej oblasti sťahovali ľudia z Charkova či Kyjeva. Keď sa začala situácia zhoršovať, rozhodli sme sa z krajiny odísť. Naši viacerí príbuzní zostali na Ukrajine a sme s nimi v spojení. Situácia v našej domovine je vážna, tak skoro sa to neskončí, a pingpong sa tak skoro nevráti. Najskôr sa budú musieť opravovať, cesty, obydlia, nemocnice či školy. Šport a teda aj stolný tenis sa nebude hrať veľmi, veľmi dlho. Teraz je však prvoradé, aby sa vojna skončila," dodáva Viktor.
