Veľa úspechov k narodeninám kinu želá aj jeden z najstarších veteránov košickej kinematografie, 74-ročný premietač Pavol Najmík, ktorý pôsobil vo viacerých košických sálach, aj v kine Úsmev. Dodnes s láskou a nostalgiou spomína na časy, kedy príbehy z celého sveta Košičanom premietali pomocou dnes už dobových projektorov, ktoré pozná úplne naspamäť. História Kina Úsmev, pôvodne Kina Centrál, siaha do roku 1920, kedy sa Československá beseda snažila získať budovu, ktorá by slúžila ako centrum pre rozvoj slovenského kultúrneho života.
Ako prezradila Slavomíra Macáková, hovorkyňa a dramaturgička Kina Úsmev, upravením budovy sídliacej na Kasárenskom námestí č. 4 začala činnosť 28.3.1920 pod názvom „Československý dom”. „Spoločnosť však nedokázala zabezpečiť finančné prostriedky na náklady spojené s prevádzkou, a tak bola budova odkúpená Slovenskofilmom. Následne boli vykonané adaptačné práce, ktoré viedli ku otvoreniu kina 14.10.1922 pod názvom Centrál,” uviedla Macáková. Vtedajšia kinosála ponúkala 315 miest na sedenie a 12 lóží s celkovou kapacitou 367 sedadiel.
„Slávnostné otvorenie prebiehalo v sobotu večer o 20:30, uvedený bol film od spoločnosti Pathé - Ermolliev Smej sa Paňáco. Kino premietalo takmer nepretržite do roku 1927, kedy bolo uzavreté na celých 10 rokov,” dodala Macáková. Po rekonštrukcii bolo opäť otvorené a v činnosti pokračovalo aj počas druhej svetovej vojny. Keďže Košice spadali pod Maďarsko, v roku 1942 bolo kino premenované na Vigadó, čo by sa do slovenčiny mohlo preložiť ako Veseliareň. „Po vojne kino získalo definitívne nový názov, a to Kino Úsmev. Ako jedno z troch kín v meste bol Úsmev prebudovaný na širokouhlý formát,” povedala Macáková.
