V mikroskopickom meradle si všimli, že každý kus tkaniva, kde sa chvost odlomil, lemujú stĺpiky v tvare huby. Pri ešte väčšom priblížení zistili, že klobúk každej „huby“ je posiaty malými pórmi. Prekvapilo ich, že sa mikro stĺpiky
Následný počítačový model zlomov v chvoste ukázal, že tieto hubám podobné štruktúry dokážu uvoľniť nahromadenú energiu. Jedným z dôvodov je, že sú naplnené drobnými medzierkami. Tieto prázdne miesta vstrebávajú energiu zo zatiahnutia a udržia chvost vcelku.
Mikroštruktúry teda síce dokážu vydržať ťahanie, ale sú náchylné na odštiepenie aj pri jemnom zakrútení. Vedci určili, že chvostík sa sedemnásťkrát pravdepodobnejšie odlomí pri krútení ako pri ťahaní. Keď si pustili spomalený záznam, zistili, že jašterice chvost ohnú, aby ho odhodili.
Závery publikované v odbornom časopise Science ilustrujú, ako jašteričie chvosty dosiahli dokonalú rovnováhu medzi pevnosťou a krehkosťou. Výskumníci veria, že pochopenie procesu odhodenia končatín je možné využiť pri výrobe protéz a obväzov alebo transplantácii kože, alebo môže pomôcť robotom odhodiť poškodené časti.
Songa však najviac zo všetkého potešilo, že konečne pochopil, ako sa živočíchy v areáli univerzity vyhýbajú predátorom. "Tento projekt poháňala čistá zvedavosť. Jednoducho nás zaujímalo, ako sa jašterice okolo nás tak rýchlo zbavia chvosta," povedal biomechanik.
