O nových monoklonálnych protilátkach informovali vedci v štúdií zverejnenej v digitálnom vydaní prestížneho vedeckého časopisu The Lancet. Jedna z týchto protilátok sa dokáže naviazať na špecifické miesto na povrchu variantu omikron, informovali vtedy vedci s tým, že na potvrdenie jej neutralizačného účinku sú potrebné ďalšie testy.
Slovenskí odborníci medzičasom tieto experimenty úspešne vykonali, uviedla pre TASR Kontseková.
"V čase, keď vyšla publikácia, sme už rozbiehali experimenty, ktoré mali ukázať, či a do akej miery je protilátka, ktorá viaže omikron, schopná tento mutovaný vírus aj zneutralizovať. Neutralizačný test redukcie plakov (PRNT) jasne ukázal, že protilátka neutralizuje variant omikron a blokuje vstup vírusu do bunky. Inými slovami, vyvinuli sme monoklonálnu protilátku efektívnu aj proti variantu omikron," vysvetlila Kontseková.
Protilátky proti koronavírusu väčšinou fungujú tak, že sa naviažu na špecifické miesto na povrchu vírusu, ktoré slúži na vniknutie do bunky hostiteľa. Protilátka týmto spôsobom zabráni vírusu naviazať sa na a následne infikovať bunku.
Najčastejším cieľom protilátky na povrchu vírusu je tzv. spike proteín – hrotová bielkovina. Variant omikron má však množstvo mutácií, ktoré tieto povrchy zmenili a mnohé protilátky preto "stratili schopnosť viazať sa vírus a tým inhibovať jeho schopnosť infikovať bunku," pokračuje Kontseková.
