Majú strach
Počas návštevy Lučivnej sa nám podarilo dostať sa k Jozefovmu strýkovi Kolomanovi Puškovi (72), ktorého v osade volajú vajda. Býva oproti opustenému domu jeho brata Ľubomíra, ktorý aj s rodinou odišiel pred zhruba desaťročím zo Slovenska, najskôr do Prahy a potom do Írska. „Dnes som telefonoval s bratom. Je nešťastný, už päť dní nejedol a nevie, čo má robiť. Veľmi sa bojí, aby sa v base jeho synovi niečo nestalo. Bojí sa aj o svoju rodinu. V meste je veľké napätie a nevraživosť. Už dokonca na nich robili záťahy. Jozef mal tri bodné rany v bruchu a v nemocnici ho zachránili. Je to čudné. Na brehu kanála vtedy boli ďalší štyria, ktorých zadržali, ale už ich prepustili. A na druhej strane bolo niekoľko ľudí, ktorí sa na to pozerali, to všetko mi povedal brat,“ prezradil nám Koloman, ktorý sa zdráha uveriť tomu, že by bol jeho synovec schopný takého ohavného zločinu. „Jožino bol slušný chlapec a nemohol to urobiť. Veď od narodenia ho poznám, nikdy nemal násilnícku povahu. Sú situácie, ktoré človeka vedia vytočiť, ale nebude zabíjať,“ smutno skonštatoval Jozefov strýko, ktorý dlhé roky pracoval na obecnom úrade. Jeho brat Ľubo, otec Jozefa a jeho dvoch bratov Kolomana a Jána, mal byť v minulosti dokonca poslancom obecného zastupiteľstva.
K obhajobe Jozefa sa pridal aj ďalší jeho známy z dediny. „Do hlavy nikomu nevidíte, či mu preskočilo, alebo čo sa stalo, to vie len on. Ak to urobil, tak spravil veľkú hanbu Cigánom v Írsku a celému Slovensku,“ povedal nám Ján a dodal: „Viete, keby sa pobil s chlapom a ublížil mu, nie je to dobré, ale je to chlapské. Avšak zabiť ženu, to je hanba. No ja neverím, že to urobil. On mal ženu a 5 detí, staral sa o nich. Írski policajti to musia vyšetriť, no nepáči sa mi, že už všetci na neho ukazujú ako na vraha.“
Ľudia z osady o strašnom zločine a ich krajanovi, s ktorým ho spájajú, nechceli veľmi hovoriť. Bočili od nás a mnohí reagovali vyslovene podráždene. Pani, ktorá ich rodinu poznala, len so zdvihnutým obočím podotkla: „Čo už môžem povedať. No nesúďte dopredu, neviete, čo vás môže postretnúť...“