Bránil ju zubami-nechtami
Nie je to tak dávno, čo musel známy moderátor čeliť nechutným útokom nielen na svoju osobu, ale aj na jeho milovanú mamu. Nový Čas informoval, že Bielikovi prišli nemiestne e-maily od muža z Pezinka, ktorý si servítku pred ústa nedával a svoj hnev si vybil práve na ňom a jeho rodine. „Počúvaj, ty sku*vysyn… Chápeš významu? Asi nie, znamená to, že tvoja mater je ku*va a ty si výsledok, že tá tvoja bezcenná mater kur*a *ebala s ho*nom a okotil si sa z toho ty. Mater máš ku*vu a tatka ho*no. A aj by som ti na*ebal na chrap, ale nechcem sa zašpiniť od ho*na,“ znela časť e-mailu, ktorý mu poslal istý Ivan.
Spravodajca bol z celej veci zhrozený a zvažoval dokonca trestné oznámenie.„Nerozumiem tomu a naozaj som momentálne vo veľmi zlom stave, lebo moja mama leží v hospici, môj otec je mŕtvy a teraz - ako sa mám proti tomu brániť? Keby tam napísal niečo o mojej relácii, keby tam napísal niečo, že som sa zle spýtal, kde som uviedol nesprávny údaj, tak to pochopím, ale toto je čistý hejt na mojich rodičov... Ja som len zvedavý, či tento príklad, myslím si, že veľmi zlý a negatívny, niečím pohne. Keď nepohne, samozrejme sa budem musieť zariadiť, lebo tiež mám nejakú rodinu a tiež mám nejaký život a ja toto nepotrebujem,“ vyjadril sa pre Nový Čas vtedy zaskočený Bielik, ktorý netušil, že sa bude musieť o pár mesiacov so svojou mamou navždy rozlúčiť.
Bohatá kariéra Alice Bielikovej († 79)
Alica Bieliková sa narodila 26. júna 1942 v Malackách. Po ukončení štúdia na vysokej škole sa zamestnala v redakcii denníka Smena. Práve tu spoznala svojho manžela, úspešného fotografa Ladislava Bielika. Ten však pri svojej práci ešte v roku 1984 počas automobilových pretekov v Maďarsku ako 44-ročný zomrel. Neskôr pôsobila aj v Slovenskom rozhlase ako redaktorka rôznych relácií a tiež stála pri založení Rádiožurnálu.
Spoza mikrofónu sa poslucháčom prihovárala neuveriteľných 23 rokov. V roku 1993 po odchode z médií nastúpila do Kancelárie prezidenta Michala Kováča ako tajomníčka jeho manželky. O rok neskôr však už bola za stranu HZDS zvolená za poslankyňu parlamentu. Odtiaľ sa však po štyroch rokoch vrátila do Kancelárie prezidenta a stala sa šéfkou tlačového oddelenia kancelárie za vlády prezidenta Ivana Gašparoviča. Pri ceste životom a aj v práci sa riadila myšlienkou, ktorá sa stala jej životným mottom: „Človek v každej situácii musí niečo urobiť, aby sa to vyriešilo. Musí niečo urobiť pre seba ako tá včielka, ktorá síce vie, že zahynie, ale aj tak pichne.“
