Prvá zmienka o objekte pochádza z roku 1390. „Postupne ho vlastnili rozličné rády aj cirkvi. Najviac ho zveľadili františkáni. Po roku 1948 prešiel do rúk štátu. Mníchov, až na jedného, z kláštora deportovali,“ uviedol Pavol Bicák z odboru stratégií a projektového manažmentu v bardejovskom mestskom úrade.
„Po roku 1950 v kláštore sídlil Ústav pre mentálne postihnutých. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Neskôr slúžil ako vývarovňa a jedáleň, realizovali sa v ňom rôzne podnikateľské aktivity,“ podotkol.
Následne však kláštor chátral a výsledkom bola jeho takmer úplná devastácia. V roku 2020 ho začali rekonštruovať. Celkové náklady sa podľa projektu vyšplhali na 1,4 milióna €, ktoré mesto získalo z projektu Európskej únie. Počas archeologického prieskumu aj v rámci rekonštrukcie sa podarilo nájsť jedinečné nálezy.
„Napríklad Božie oko. To malo symbolicky dohliadať na obyvateľov kláštora. Slnečné hodiny, ktoré boli zamurované počas rozličných prestavieb. Odkryli sme však aj starobylé fresky. Všetky zaujímavosti sme zachovali, takže si ich návštevníci budú môcť pozrieť,” uzavrel. V kláštore majú vzniknúť dielne pre umeleckých remeselníkov.
